Banskobystrický kraj z neba, časť 2

18. 05. 2022Novinky, Zaujímavosti

V minulom článku sme si v rámci Banskobystrického kraja polietali nad Kremnickými vrchmi, Veľkou Fatrou, Nízkymi Tatrami a Poľanou. Skončili sme na letisku v Očovej. Horské etapy máme za sebou a teraz sa vyberieme viac na juh regiónu. Opäť je súčasťou článku mapka od VKÚ Harmanec s MPF (Must Fly Points) a letecké fotografie, pochádzajúce z kníh edície Slovensko z neba.

Mapa

Náš druhý hypotetický let bude kratší. Ak je na Očovej vyhlásená miestna činnosť, môžete vzlietnuť bez povolenia veže na Sliači. Po štarte z 26tky máme v osi dráhy malú obec Zolná, ktorá patri k Zvolenu. Je tu krásny opevnený gotický kostol (MFP 21). Podobný typ kostolíka nájdete severne v obci Čerín.  Ale ešte pred upustením ATZ Očová sa musíte hlásiť na Sliač a žiadať povolenie na vstup do priestoru LZR225. Severne Čerína je bývalá práškovacia asfaltová plocha. V užívaní ju majú modelári, ktorí sú tu aktívni veľmi často. Majú v arzenály aj obrie modely, vrátane prúdových a s nimi sa teda nechceme stretnúť. Takže sa letisku oblúkom vyhneme. Na sever ponad rázovitú obec Poniky sa dostaneme do údolia Hrona. Tu nás privíta Ľupčiansky hrad (MFP 22), ktorý je v majetku Železiarní Podbrezová a je sprístupnený verejnosti ako múzeum. Na západ po toku Hrona sa dostávame nad Banskú Bystricu, srdce Slovenska (MFP 23). Zvolenčania ju prezývajú Pažravá nad Hronom, lebo po vojne „zožrala“ všetky dôležité inštitúcie. V stredoveku zase mala prezývku medená. V 15. storočí tu vznikla Thurzovsko-Fuggerovská spoločnosť na obchod s meďou a táto je považovaná za prvý kapitalistický podnik na svete, bola predchodkyňou dnešných akcioviek. Obdivovať tu môžete historické námestie s mestským hradom Barbakan. Pod námestím si všimnite zvláštnu dvoj-budovu pamätníka SNP a vedľa nej uzemnený sovietsky Li-2. 

Z Bystrice smerom na juh stojí za pozretie obec Hronsek. Sú tu dva kaštiele, ale hlavne veľký drevený kostol, zapísaný aj v UNESCU. Je však dosť zakrytý štyrmi obrovskými lipami, starými ako on sám a tak sa dá dobre vidieť len na jeseň a v zime. Cestou z Hronseka na juh môžete požiadať o nízky prelet ponad dráhu 18 vojenského letiska Sliač a pozrieť si ostrú hotovosť dvoch MIGov pripravených na aprone, či úle pre ďalšie stíhačky. Mne to zatiaľ vždy povolili v minimálnej výške 500ft GND. Sliač je zároveň aj kúpeľné mesto, ale kúpele na východnej strane mestečka nie sú z neba ktovieako zaujímavé. Ďalej južne sa nachádza mesto Zvolen, hlavné mesto bryndze a najväčšie sídlisko Banskej Bystrice. Viete, čo je najkrajšie na Zvolene? No predsa výhľad na Bystricu. Takto vyzerá sranda, ktorú si my Bystričania z Bryndziarov robíme. Pravda však je, že Zvolen bol dlhé storočia oveľa dôležitejším sídlom. Za všetko hovorí pôvodný latinský názov Bystrice, Neosolium, čo znamená Nový Zvolen. V meste je dominantné dlhočizné námestie na juhu zakončené pôvodne gotickým zámkom – poľovníckym sídlom kráľa Ľudovíta I. (MFP 24). Ešte zaujímavejšia z pohľadu letca je zrúcanina Pustého hradu juhozápadne mesta (MPF 25). Odtiaľto sa kedysi vládlo takmer celému strednému Slovensku a patrí rozlohou medzi najväčšie hrady Slovenska. Pre porovnanie je takmer 2x väčšia ako rozloha známeho Spišského hradu

Teraz pristaneme na našom domovskom letisku Dobrej Nive (LZNIVA), južne Zvolena, kde bázujeme našu malú CBS flotilu. Letisko sa stále nachádza sa v obmedzenom priestore LZR225. Pred letom na Dobrú Nivu si stiahnite so stránky www.lsk.sk/pre-pilotov/ koordinačnú smernicu so Sliačom. V nej sa dozviete inštrukcie na priblíženie a pristátie a jej stiahnutím sa zaznamená vaša adresa, takže ste s ňou akože zoznámení. Na Dobrej Nive využívame dráhu 35 na vzlet a 17 na pristátie a to aj keď fúka mierny chrbtový vietor. Dráha 35 je totiž mierne z kopca, tj dobré na vzlet, nedobré na pristátie. A zároveň priblíženie na 35ku komplikuje elektrické vedenie a stavba v osi dráhy. Na stránke www.lsk.sk sú kontakty a dá sa dohodnúť aj tankovanie Mogasu. Na letisku sa často vyskytuje jeho správca a spolumajiteľ Robo Makovíny, známy to vlečný pilot Očovských bačov. Spolu s ďalším bačom Braňom Oltusom vám radi porozprávajú napríklad detaily, ako to bolo s tým vlekaním deviatich Blaníkov za jedným Turbákom. Mohlo to dopadnúť kadejako, našťastie to dopadlo ako svetový rekord. Jesť sa tu dá, len keď si objednáte pizzu z obce, alebo sa tam rovno prejdete.

Tretí hypotetický let bude do južných regiónov Hont, Novohrad a Gemer. Ešte pred vzletom z Dobrej Nivy sa musíte rádiom, alebo telefonicky spojiť s vežou na Sliači a zažiadať po povolenie na vstup do priestoru. Hneď po vzlete z dráhy 35 poletíte okolo malej sympatickej zrúcaniny hrádku Dobrá Niva. Točte doľava a stúpajte do Štiavnických vrchov. Podobne, ako Poľana, aj tieto sú sopečným pohorím. Asi si to neuvedomíte ani z lietadla, ale Banská Štiavnica a okolité obce ležia uprostred pravekého krátera. A práve sem máme namierené – k tretiemu z trojuholníka banských miest – striebornej Štiavnici (MFP 26). To mesto a jeho okolie je jedna nádhera. Starobylé námestie, dva zámky, kalvária a unikátny stredoveký systém banských jazier – tajchov uprostred čarokrásnej prírody. Celé je to zapísane v UNESCU. Najväčším tajchom je známe Počúvadlo pod legendami opradenom vrchom Sitno (MFP 27). Severovýchodne Sitna v obcí Svätý Anton, objavíte veľký poľovnícky kaštieľ Antol (MPF 28). Nad Štiavnickými vrchom ste už mimo priestoru LZR225, ale ak chcete letieť nad 4000 ft, dostávate sa do priestoru LZR225A, takže predtým kontaktujte Sliač radar. Zo Štiavnických vrchov zletíme nad nenápadnú Krupinu, ktorá je však spolu s Trnavou najstarším sídlom s mestskými výsadami na Slovensku. Mala významnú úlohu v protitureckých vojnách a obrane bohatej Banskej Štiavnice. Pamätníkom týchto časov je stredoveká strážna veža  – vartovka, na pahorku východne mesta. Južne Krupiny za pozretie stojí starý opevnený kláštor Bzovík z polovice 12. storočia (MFP 29). Juhovýchodne od neho sa zase nachádza zrúcanina hradu Čabraď (MFP 30). Bude sa vám hľadať ťažšie, lebo je na skrytá na ostrove medzi dvoma hlbokými údoliami a nevyčnieva z okolitej Krupinskej planiny. Po južnom okraji Krupinskej planiny, ponad vinohradnícke obce priletíme nad hrad Modrý Kameň (MFP 31), vypínajúci sa nad rovnomenným mestečkom. To nesie titul najmenšieho mesta na Slovensku, žije v ňom len 1500 obyvateľov. Na hrade je zriadené múzeum bábkarských kultúr a hračiek. Severne od Modrého Kameňa začína vojenský výcvikový priestor Lešť (LZR24). Cez víkendy a sviatky býva obyčajne voľný a dá sa tam letieť. Na jeho severnom okraji uprostred lesov letca prekvapí nečakané mestečko, ktoré bolo kedysi prezývané Malá Moskva. Dlhé roky ho obývala početná posádka našich sovietskych spasiteľov. Viditeľné sú baraky pre bežných vojakov ako aj rodinné domy pre dôstojníkov aj s rodinami, buzerplatz, stromami zarastené futbalové ihrisko a celá infraštruktúra. Dnes to celé slúži ako moderné výcvikové stredisko pre slovenskú armádu a iných súdruhov, pre zmenu tých z NATO. Fotky odtiaľto nemám, lebo som si nie istý, či sa to môže fotiť, tak radšej nebudem provokovať. Za videnie to však podľa mňa stojí a po zemi sa sem nedostanete. Z Lešti sa vyberieme dole do nížin nad krásny zrekonštruovaný kaštieľ Halič (MFP 32). Podobne ako Vígľaš, aj tento slúži ako štýlový hotel. Na sever od neho pri vodnej nádrži Ružiná sa oplatí preletieť okolo zrúcaniny hradu Divín (MFP 33). V obci okrem neho zazriete aj kaštieľ lúpežného rytiera Balassu a asi 800 rokov starý dvojvežový kostol. Odtiaľto letíme na severovýchod ponad kedysi slávny sklársky kraj v okolí mestečka Poltár. Popri malebnej nádrži s pitnou vodou Málinec sa dostávame nad cestu spájajúcu Rimavskú Sobotu s Tisovcom. Táto spojnica je dôležitou súčasťou medzinárodnej Gotickej cesty, na ktorej sa nachádza množstvo vzácnych gotických kostolov. Nájdete ich tu vo viacerých obciach. Talianske fresky v ich interiéroch však z lietadla neuvidíte a tak odporúčam obletieť si aspoň ten v Kraskove, ktorý je vďaka opevneniu z neba najpôsobivejší (MFP 34). 

Pin It on Pinterest

Share This