Rimavská Sobota a okolie z neba

2. 01. 2020Novinky

Od Veporských vrchov, priamo spod úbočí Fabovej hole, steká na juh do vlahých nížin Dolnej zeme riečka Rimava. Pred tisíc rokmi sa na jej brehoch, v malej osade menom Villa Stephani, konali trhy. Keďže ich tam usporadúvali pravidelne v sobotu, ľudia začali osadu stále častejšie nazývať menom práve tohto dňa. Tak sa na úrodnej nive Rimavy postupne zrodila Rymoa Zumbota.

Korytom neveľkej riečky od tých čias pretieklo veľa vody, Rimavská Sobota je však stále hospodárskym a administratívnym centrom celej tejto oblasti, rozkladajúcej sa na pomedzí slovenských hôr a maďarských rovín. Do jej okresu dnes patria mestá Hnúšťa a Tisovec, ako aj sto štyri dedín. Toľko obcí má len máloktorý slovenský okres. Abovcami počínajúc a Žípom končiac, v prvých písmenách ich názvov žije takmer celá slovenská abeceda. A bez ohľadu na veľkosť, takmer všade stpoja malebné kostolíky ako nenápadné poklady a dôkazy bohatej histórie tohto kraja.

Samotná Rimavská Sobota je korytom Rimavy rozdelená na dve polovice, ktoré sú k sebe pútané hneď deviatimi mostami. Na severnom brehu sa rozprestiera nádherne upravené Hlavné námestie. Vychádzajú z neho ulice na všetky štyri svetové strany. Tou, čo smeruje na východ, sa po chvíli dostanete kui Gemersko-malohontskému múzeu, sídliacemu v bývalých delostreleckých kasárňach. Práve tam sa ukrýva z aujímavosť, akou sa nemôže pochváliť mnoho miest: medzi jeho exponátmi sú mumifikované telesné pozostatky ženy, ktorá je jedno z iba piatich múmií, uložených v súčasnosti na Slovensku.

Jedinečnosti sa však spájajú aj s ďalšími miestami v pestrom rimavskosobotskom okolí. Pri obci Figa sa napríklad v minulosti nachádzalo „premiestňujúce sa“ jazero Jazernica, ktoré miestni volali Morské oko. Dnes už neexistuje, ale zato na severnom konci okresu sa po polstoročí podarilo obnoviť historickú ozubnicovú železničná trať. Vedie strmými údoliami z Tisovca na Horehronie a vďaka parnej prevádzke je skutočným európskym unikátom.

Z Tisovca je to potom už len kúsok do rázovitej dediny Klenovec. Tá sa v roku 1713 natrvalo zapísala do slávnej histórie Slovákov – liptovskí hajdúci práve tu zajali legendárneho Jánošíka.

Naopak, o dosť dlhší kus cesty treba prejsť, aby ste sa na opačnom konci regiónu, neďaleko hraníc s Maďarskom, dostali k neprehliadnuteľnému kužeľu hradného vrchu v obci Hajnáčka. Mohutná skala na vrchole kedysi tvorila časť hradieb i vnútornej architektúry rovnomenného hradu a dokonca do nej bolo vysekané aj jeho schodište.

Kľukatými hradskými sa dajú zaujímavosti tohto kúta Slovenska objavovať celé dni či týždne. V knihe Rimavská Sobota a okolie z neba ich už čoskoro budete môcť objavovať tak dlho, ako sa vám bude páčiť. Z desiatok leteckých fotografií ju postupne pripravuje tím, ktorému práve teraz môžete výrazne pomôcť aj vy.

Ste z tohto regiónu a chcete sa zviditeľniť?

Hľadáme práve vás, predstaviteľov samosprávy mesta, starostov obcí v jeho blízkom okolí, majiteľov firiem, riaditeľov škôl, výrobcov, či zástupcov kultúrnych organizácií. Aj vás, ktorí podnikáte a významne ovplyvňujete život v tomto regióne, staráte sa o ďalší rozvoj jeho slávneho mena, máte teraz možnosť zviditeľniť seba a vašu prácu.

Dávame vám priestor na prezentáciu v knihe, ktorá sa rozvetvenou distribúciou dostane k čitateľom na celom Slovensku, i za jeho hranice. Pomôžte odprezentovať váš región, Rimavskú Sobotu  a okolie, v tom najlepšom svetle.

Pokiaľ by vám táto myšlienka mohla zabezpečiť rast cestovného ruchu vo vašom regióne, záujem o vaše služby, alebo potrebujete hodnotný prezentačný/propagačný predmet, poďte do toho!

Ako je možné vstúpiť do projektu?

Zavolajte ešte dnes regionálnu manažérku nášho vydavateľstva Júliu Petranovú na tel.číslo 0917 119 931 alebo napíšte e-mail na . Objasní Vám všetky potrebné informácie, ukáže Vám obdobné publikácie, aby ste si vedeli predstaviť, ako bude Vaša prezentácia v knihe vyzerať. Dajte nám o sebe vedieť a my sa už postaráme, aby ste s Vašou prezntáciou boli čo najspokojnejší. Každá práca je dôležitá, no treba ju zviditeľniť.

Ponúkame jedinečný pohľad na krajinu. Pridajte sa k nám!

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This