Slovensko a Česko: drahé kamienky v mozaike sveta

30. 05. 2019Knihy

Obyvatelia Slovenska aj Českej republiky dostali do vienka úrodnú zem plnú stromov a riek, v ktorej sa zelené horstvá osobne stretávajú s modrou oblohou. Šikovní a pracovití predkovia pre nás za tisíc rokov pripravili zušľachtenú, kultúrnu krajinu, kde mágia ľudskej tvorivosti hrá v harmónii s prírodou. Nech už letíte ponad Slovensko, Moravu a Čechy akýmkoľvek kurzom, pred vašimi očami sa objavuje jeden nádherný pohľad za druhým tak bezprostredne, až sa prekrývajú.

Svahy českých a moravských kopcov klesajú k údolným riečištiam, hradné veže striedajú zámocké hradby, od stáročných chrámov ste za okamih nad dielami modernej doby. Tu nie je žiadna pustina ani nezaujímavý kilometer. Veď sa pozrite – od úžasného Karlštejna k malebným pražským Hradčanom je to doslova na dohľad. Tak isto od kroměřířskych záhrad k Zlínu. Alebo Český Krumlov: ešte vo vás ani nedoznie rozprávkový pocit z pohľadu na tamojšie riečne oblúky, obsypané červenými strechami, a už ste nad Borovskými Lady, kde vás opantáva predstava, že cez jazerné oko Chalupskej slate na vás hľadí samotná Matka Zem.

Ani na východe, nad Slovenskom, si vaše zmysly neoddýchnu – pripravte na dychberúce návaly vnemov. Veď v jedinom liptovskom pohľade nájdete dve najväčšie pohoria, aké v tomto kúte Európy príroda stvorila, a pri pri nich div ľudskej vynaliezavosti ako z iného sveta – dvojposchodové elektrárenské dielo Čierny Váh. Sotva sa otočíte a už máte namiesto masívov Tatier pod sebou bralá a husté lesy Fatry, vzápätí trblietavé strechy ikonických banských miest. S ďalším nádychom sa ocitáte nad monumentálnym kráterom pradávnej sopky, ktorej stráne miestny podpoliansky ľud umením stáročí premaľoval na farebné políčka.

Veru, ani raz, ani dvakrát nestačí preletieť ponad Česko a Slovensko, aby ste sa tej rozmanitosti a krásy nasýtili.

Samozrejme, dalo by sa povedať, že zhora všetko vyzerá krajšie. Že sa rozmazávajú a strácajú nedokonalosti povrchu a hrubý vankúš vzduchu pod krídlami tlmí hrboľatosť každodenných ciest. Zbytočnosti, ktoré denne ledabolo odhadzujeme, sú z tejto výšky sotva viditeľnými smietkami, vietor odnáša preč prach a rozháňa dym.

Ale práve toto potrebujeme, aby sme si uvedomili dokonalosť kraja, do ktorého sa každé ráno budíme. Kde nechýba chladivá voda ani hrejivé slnko, pohodlie roviny ani vyzývavosť vrcholov, ruch námestí ani šum samoty. Kde máme generáciami vydláždené cesty k stavbám, v ktorých sa už tisíc rokov ukladá bohatstvo myslenia a práce všetkých Svätoplukov, Karolov štvrtých, MatejovBelov či Tomášov Baťov. Každý večer sa môžeme pri pohľade z neba na Slovensko aj Česko sto a jedenkrát sa sami seba opýtať, ako sme tento dar dnes využili. A ako ho môžeme opäť zajtra, keď sa zobudíme, zveľadiť.

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This