Obyvatelia Slovenska aj Českej republiky dostali do vienka úrodnú zem plnú stromov a riek, v ktorej sa zelené horstvá osobne stretávajú s modrou oblohou. Šikovní a pracovití predkovia pre nás za tisíc rokov pripravili zušľachtenú, kultúrnu krajinu, kde mágia ľudskej tvorivosti hrá v harmónii s prírodou. Nech už letíte ponad Slovensko, Moravu a Čechy akýmkoľvek kurzom, pred vašimi očami sa objavuje jeden nádherný pohľad za druhým tak bezprostredne, až sa prekrývajú.

Svahy českých a moravských kopcov klesajú k údolným riečištiam, hradné veže striedajú zámocké hradby, od stáročných chrámov ste za okamih nad dielami modernej doby. Tu nie je žiadna pustina ani nezaujímavý kilometer. Veď sa pozrite – od úžasného Karlštejna k malebným pražským Hradčanom je to doslova na dohľad. Tak isto od kroměřířskych záhrad k Zlínu. Alebo Český Krumlov: ešte vo vás ani nedoznie rozprávkový pocit z pohľadu na tamojšie riečne oblúky, obsypané červenými strechami, a už ste nad Borovskými Lady, kde vás opantáva predstava, že cez jazerné oko Chalupskej slate na vás hľadí samotná Matka Zem.

Ani na východe, nad Slovenskom, si vaše zmysly neoddýchnu – pripravte na dychberúce návaly vnemov. Veď v jedinom liptovskom pohľade nájdete dve najväčšie pohoria, aké v tomto kúte Európy príroda stvorila, a pri pri nich div ľudskej vynaliezavosti ako z iného sveta – dvojposchodové elektrárenské dielo Čierny Váh. Sotva sa otočíte a už máte namiesto masívov Tatier pod sebou bralá a husté lesy Fatry, vzápätí trblietavé strechy ikonických banských miest. S ďalším nádychom sa ocitáte nad monumentálnym kráterom pradávnej sopky, ktorej stráne miestny podpoliansky ľud umením stáročí premaľoval na farebné políčka.

Veru, ani raz, ani dvakrát nestačí preletieť ponad Česko a Slovensko, aby ste sa tej rozmanitosti a krásy nasýtili.

Samozrejme, dalo by sa povedať, že zhora všetko vyzerá krajšie. Že sa rozmazávajú a strácajú nedokonalosti povrchu a hrubý vankúš vzduchu pod krídlami tlmí hrboľatosť každodenných ciest. Zbytočnosti, ktoré denne ledabolo odhadzujeme, sú z tejto výšky sotva viditeľnými smietkami, vietor odnáša preč prach a rozháňa dym.

Ale práve toto potrebujeme, aby sme si uvedomili dokonalosť kraja, do ktorého sa každé ráno budíme. Kde nechýba chladivá voda ani hrejivé slnko, pohodlie roviny ani vyzývavosť vrcholov, ruch námestí ani šum samoty. Kde máme generáciami vydláždené cesty k stavbám, v ktorých sa už tisíc rokov ukladá bohatstvo myslenia a práce všetkých Svätoplukov, Karolov štvrtých, MatejovBelov či Tomášov Baťov. Každý večer sa môžeme pri pohľade z neba na Slovensko aj Česko sto a jedenkrát sa sami seba opýtať, ako sme tento dar dnes využili. A ako ho môžeme opäť zajtra, keď sa zobudíme, zveľadiť.

Pin It on Pinterest

Share This