Sériu článkov od Milana Paprčku, od nášho pilota, sa vám budeme snažiť priblížiť jednotlivé slovenské kraje a čo v nich je zaujímavé z pohľadu letca. Vďaka leteckému fotografovaniu, ktorému sa už roky venuje, má zlietaný asi každý kúsok našej krásnej krajiny a vďaka tejto práci snov, k článku pripájame aj fotografie, ktoré boli použite v našich knihách edície Slovensko z neba od nášho vydavateľstva CBS. Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Milana Rastislava Štefánika, naše ďalšie vydavateľstvo, VKÚ Harmanec, vydalo špeciálnu leteckú aeroturistickú mapu. Do nej sme okrem vzdušných priestorov a letísk, doplnili aj tzv. MFP. To si neprekladajte ako „mám f paži“, či v niečom inom, ale ako „Must Fly Points“ – body, nad ktorými sa jednoducho oplatí letieť a je nad nimi čo pozerať. Jednotlivé výseky tejto mapy vás budú sprevádzať v každom článku.
Slovenských krajov je celkovo osem a my začneme práve tým, kde sme doma. Banskobystrický kraj leží v strede Slovenska. Nachádza sa tu geografický stred Slovenska, aj geografický stred celej Európy a množstvo zaujímavých miest pozorovateľných z lietadla.
V článku vám tiež odporučíme aj nejaké letiská. Okrem oficiálnych letísk a UL plôch nájdete na území kraja aj niekoľko bývalých, či stále používaných práškovacích plôch, využiteľných na technické pristátie. Na všetkých sme už pristávali, vždy, keď mu po pár hodinách leteckého fotografovania už bolo treba čúrať. Ich aktuálny stav závisí od toho, či tam zrovna miestna mládež nenacvičovala kasting na Fast and Furious, alebo tam družstevníci nevysypali kopu hnoja doprostred dráhy. Všetky sú vyznačené na mape.
Prvý hypotetický let začneme na juhozápadnom okraji banskobystrického kraja impozantným kláštorom Hronský Beňadik z 11. storočia, ktorý patrí medzi najstaršie stavby Slovenska (MFP 1). Pri ňom sa vám otvára tzv Slovenská brána. Ňou končia roviny Podunajskej nížiny a začínajú hory. Vstupujete nad Terra banensium – stredovekú Zem baníkov, do rozprávkového kraja zlatých, strieborných a medených hôr. Na východom brehu Hrona sa dvíhajú Štiavnické vrchy a na západnom Pohronský Inovec. Keď poletíte hore týmto krásnym údolím, držte sa tu pod 4000 ft, ak nechcete narušiť priestor LZR225A (bývalé TMA Sliač). Ak ho narušiť chcete, nech sa páči, len kontaktujte predtým Sliač radar. Ak však zostanete nižšie, severne Žarnovice si môžete vychutnať zrúcaninu hradu Revište, týčiacu sa nad riekou (MFP 2) a východne Žiaru nad Hronom zase zrúcaninu hradu Šášov (MFP 3).
Severozápadne Žiaru sa nachádza plocha Janova Lehota (LZJANO). Je to súkromná plocha, ktorá je celá oplotená, ale keď si tam zavoláte, neodmietnu vás, lietajú tam fajn ľudia. Od hradu Šášov letíme údolím Kremnických hôr na sever až nad historické banské mesto Kremnica, prezývané aj zlatá (MFP 4). V okolitých horách sa totiž ťažilo najmä zlato a na severnom okraji historického námestia s mestským hradom, môžete vidieť najstaršiu neprestajne fungujúcu mincovňu na svete. Peniaze sa tu razia od roku 1328. Severne mesta pri obci Krahule poletíte ponad vyššie spomínaný geografický stred Európy. Spoznáte ho podľa osamelého krásneho gotického kostola sv. Jána Krstiteľa. Tých európskych stredov je síce asi 200 od Nemecka po Ukrajinu a od Maďarska až po Poľsko, ale samozrejme, ten najpravejší je len tento náš.
Načase začať prudko stúpať na severovýchod. Ponad malebnú vodnú nádrž s pitnou vodou Turček (MFP 5) a lyžiarske svahy sa dostanete nad Skalku. (MFP 6). Spoznáte ju už z diaľky podľa obrovského, cez 1000ft vysokého vysielača. Okolo neho veľký pozor na mohutné kotviace laná, ktoré nie vždy dobre vidno. Západne od Skalky už vidíte rozprestierať sa Banskú Bystricu a začína tu už sliačsky obmedzený vojenský priestor LZR225 (bývalé CTR), do ktorého však ešte nevletíme. Poletíme stále na severovýchod ponad hrebeň Kremnických vrchov do Starých hôr. Dobre si nastúpajte! Odporúčam byť nad okolitým terénom aspoň oveľa vyššie než 1000 ft GND. Ak vám tu totiž vysadí motor, tak na žiadnu núdzovú plochu tu nedokĺžete a skončíte niekde v hustom lese plnom vlkov a medveďov. A to nechceme, že? Uprostred týchto lesov, pod lyžiarskym strediskom Šachtička natrafíte na stredovekú banícku obec Špania Dolina (MFP 7). Ťažila sa tu meď, veľa medi. V 15. a 16. storočí až 40% jej svetovej produkcie pochádzalo z okolia Banskej Bystrice a najmä odtiaľto, zo Španej doliny. Údajne aj medené súčasti Kolumbovej Santa Marie mali pôvod práve tu. Pozostatky banskej činnosti sú dobre pozorovateľné z lietadla v podobe obrovských háld, z ktorých tu nad obcou vzniklo doslova nové malé pohorie. Točíme na sever a ešte si nastúpame ponad obec Turecká v hlbokom údolí, aby sme dosiahli bezpečnú výšku nad vrchom Krížna (MFP 8), obľúbeným miestom skialpinistov, turistov, horských cyklistov a nelegálnych paraglidistov. Krížnu spoznáte podľa vojenského navigačného systému TACAN, na jej vrchole.
Odtiaľ pokračujte nad Donovaly (MFP 9), v ktorých sa spájajú tri pohoria – Veľká Fatra, Staré hory a Nízke Tatry. Toto známe lyžiarske centrum je prezývané aj slovenský Aspen. U nás totiž nie ste poriadnou celebritou, keď nemáte postavenú novú chatu na Donovaloch. Ja si tu občas postavím občas aspoň svoj starý karavan. Nová hoľa nad Donovalmi je obľúbeným a na rozdiel od Krížnej aj legálnym miestom paraglajdistov, takže zvýšte pozornosť. Na východ od Donovalov vrchom Prašivá začína mohutný hrebeň Nízkych Tatier a my si teraz dáme túru – hrebeňovku. Keď budete stúpať do 8000 ft, bezpečne preletíte aj ponad jeho najvyššie vrcholy (Chopok – MFP 10 a Ďumbier – MFP 11) a vyhnete sa aj prípadným rotorom, či veľkým turbulenciám. Jedná sa o najveternejšie miesta na Slovensku. Táto trasa patrí k slovenským najkrajším. Po pravej ruke budete mať Horehronie, pohorie Poľana, po ľavej Liptov, Západné a Vysoké Tatry a pod sebou známu turistickú magistrálu zvanú Cesta hrdinov SNP. Za Ďumbierom hrebeň klesá do sedla Čertovica a v nižších výškach pokračuje až po legendárnu, piesňami ospevovanú Kráľovu hoľu (MFP 12). Spoznáte ju už z diaľky podľa mohutného vysielača. Po ňou, východne obce Telgárt, pramení rieka Hrona a blízko zazriete dva známe železničné viadukty tzv. telgártskej slučky, ktorou vlaky stúpajú vo vnútri hory až 31 výškových metrov.
Poleťme teraz viac na juh ponad údolie Hrona nad národný park Muránska planina. Tá je okrem prírodných krás známa aj chovom slovenského plemena koňa Norik muránsky, vo voľnej prírode. Stáda týchto slobodných koníkov možno aj zazriete na Veľkej lúke severne zrúcaniny hradu Muráň (MFP 13). Lúka slúžila počas Slovenského národného povstania ako partizánske letisko. Z Muráňa letíme na juhozápad cez sedlo Zbojská, ku ktorému sa z juhu šplhá ozubnicová horská železnica a pôsobivo pretína cestné serpentíny, tiež snažiace sa dostať do sedla (MFP 14). Keď sme pri železniciach, tak východne Zbojskej natrafíte na obec Čierny Balog. V jeho centre je stanica pôvodnej lesnej úzko koľajovej železničky (MFP 15) a odtiaľto vedie niekoľko jej tratí do okolia. Je to vyhľadávaná turistická atrakcia. Poleťme teraz na juhovýchod ponad fotogenickú nádrž s pitnou vodou Hriňová (MFP 16) a ak máme aspoň 5000 ft, zreteľne vidíme obrovský kráter stratovulkánu Poľana (MFP 17), ktorý sa kedysi dávno, pred výbuchom, týčil až do výšky 10.000 ft. Kráter by mal dokonalý tvar kruhu, len z východu túto dokonalosť narušuje Hrochotská dolina, ktorú cez stenu kaldery prerezal nenápadný, ale vytrvalý potôčik. Na južnom svahu Poľany už sklesávame ponad malebné mini políčka, ktoré sú typické pre túto laznícku oblasť (MFP 18).
Mierime na pristátie v Očovej (LZOC) domovskom letisku legendárnych Očovských bačov. Ak viete, že je tam vyhlásená miestna letová činnosť, môžete pri vstupe do ATZ z východu prejsť rovno na frekvenciu Prevádzka Očová. Inak musíte volať Sliač veža a žiadať povolenie na vstup do priestoru LZR225. Bývalým vstupným bodom do CTR Sliač bol Vígľaš a stále ho piloti využívajú, aj keď nie je povinný. Preleťte sa tam aj vy, už len kvôli kompletne zrekonštruovanému Vígľašskému zámku, ktorý slúži zároveň ako hotel (MFP 19). Letisko Očová (MFP 20) je moja srdcovka, učil som sa tu lietať a dlho som tu bázoval svojho prvého Vivata. Na pristátie sa používa tak trávnatá dráha 08, ako aj 26, ale na vzlet najmä 26tka, lebo nemáte hneď po vzlete dedinu, kde by ste si mohli poškrabať lak na bruchu o kostolnú vežu, čo je vždy vrcholne nepríjemné. V sezóne cez víkendy tu s veľkou pravdepodobnosťou bude otvorený aj letiskový bufet. Na letisku je aj skvelý servis Ďuriho Huliaka, ktorý je tam takmer nonstop. Jeho žene vadilo, že furt nie je doma a keď videla, že s tým nič nenarobí, začala mu radšej v práci pomáhať. Uvádzam to ako príklad pre iné manželky aviatikov. Pridali sa aj deti a takto je na letisku pekne pohromade celá rodinka. Často sa tu lietajú aeroklubové navijákové štarty, okruhy žiakov dvoch leteckých škôl a veľmi aktívni sú tu miestni paragáni, organizovaní pre zmenu lietajúcou (teda padajúcou) rodinkou Vrbických.
Pristaním a pobytom na Očovej končíme prvú časť letopisu o Banskobystrickom kraji. V ďalšom čísle sa preletíme cez medenú Bystricu a striebornú Štiavnicu, pristaneme na Dobrej Nive a v Lučenci a pozrieme si tajné vojenské mestečko.