Spoznávame Žilinský kraj z neba

11. 07. 2022Novinky, Zaujímavosti

Minule som vám predstavili z neba krásy Banskobystrického kraja a tentoraz sa posunieme na sever. Objavíme hneď niekoľko slovenských naj, povieme si o dvoch zbojníkoch a dokonca zistíte, ako tento kraj súvisí s pristátím na mesiaci. Pre lepšiu realitu prikladám aj výrez z aeroturistickej mapy od VKÚ Harmanec s MustFlyPoints (MPF) a letecké fotky z kníh edície Slovensko z neba.

Slovensko_letecka_mapa_stefanik_Zilinsky_kraj

KYSUCE

Priletíme teda do Žilinského kraja zo západu a to cez bod BILNA. Je neďaleko prameňa rieky Kysuca, podľa ktorej dostal názov celý tunajší región. Kysuca tečie pod hrebeňom Javorníkov a my poletíme nad ňou. S letectvom tu úzko súvisí obec Vysoká nad Kysucou, odkiaľ emigrovali do Ameriky starí rodičia astronauta Eugena Cernana, posledného človeka, ktorý stál na mesiaci. Jeho otec sa narodil už v Chicagu a keď vyrástol vzal si za ženu Češku. A tento párik si urobil prvého česko-slovenského astronauta. Eugene navštívil nielen mesiac, ale aj tento krásny kraj a to hneď niekoľkokrát. Rieka Kysuca tečie do Žiliny, aby sa stretla s Váhom, no my poletíme na východ. Orientačným bodom v hustých lesoch nám môže byť tyrkysová pitná voda nádrže Nová Bystrica (MFP1). Za ňou sa nachádza hranica s regiónom Orava. Tieto husté lesy dlho prekonávala len lesná úvraťová železnička a keď sa budete dobre dívať, v obciach Nová Bystrica a Oravská Lesná objavíte jej trať aj stanice. Dnes slúži len ako turistická atrakcia a spojnicami týchto regiónov je moderná cesta, vybudovaná v neprístupnom teréne (MFP2).

ORAVA

Povieme rovno, že Orava nie región, Orava je diagnóza. Treba sem ísť aj po zemi a zažiť miestnych obyvateľov. Je to zároveň najchladnejší slovenský región. Že je -25°C tu zistíte tak, že chlapi z Rabče, čo ráno pijú fľaškové pivo pred krčmou a čakajú, kým ju otvoria, si zapínajú aj posledný gombík na košeli, taká im je zima. Aby sme sa schladili aj my, vystúpamenad Babiu horu, neďaleko ktorej sa nachádza aj najsevernejší bod SR. Z poľskej strany sa nesmie oblietať, kvôli chránenému územiu a tak vám aspoň prikladám záber, ktorý som odtiaľ urobil, kým sa to ešte dalo (MFP 3). Na Orave nie je žiadne letisko, iba rogalisti, vírnikári a odvážnejší ULkárivedia sadnúť na ploche vo Vavrečke južne Námestova. Je to súkromná plocha, treba cinknúť majiteľovi, je to fajn chlapík. Ponad fotogenickú Oravskú priehradu (MFP4) letíme ďalej dole tokom rieky Orava, až kým nenatrafíme na známy Oravský hrad (MFP5). Svet ho pozná aj z množstva rozprávok a dokonca aj z kultového hororu Upír Nosferatu. A teraz ho vy spoznávate z neba. Od hradu budeme stúpať na východ a to dosť vysoko. Našim cieľom je totiž preletieť cez Zuberec so skanzenom oravskej dediny (MFP6) a Spálenú (MFP7) do Liptova ponad hrebeň Západných Tatier (MFP8), až po Kriváň. Na tento let budeme potrebovať výšku maximálne 8000ft takže sme stále sme v priestore triedy G.

LIPTOV

Že je to nádherný let, vypovedia fotografie, ktoré som vybral. Nad Vysoké Tatry v tomto článku už nepoletíme, to až keď budem písať o Prešovskom kraji. Nad Tichou a Kôprovou dolinou točíme na juh. Ak by sme klesali, budeme kopírovať rieku Belá. Ak letíte na jar, tak môžete vidieť, že je to riadne divoká voda a v tejto dobe na nej môžete zazrieť adrenalínových rafterov. Na jej brehu leží aj ďalší krásny ľudový skanzen pri obci Pribylina (MFP 9). Alebo využijeme to, že máme výšku a pozrieme si Nízke Tatry. Treba sa prihlásiť na Tatry TWR a zažiadať cez Východnú k vodnej elektrárni na Čiernom Váhu (MFP 10). Toto rozhodne stojí za letecký pohľad. Horná prečerpávacie nádrž na kopci a dolná v údolí pod ňou. Toto technické dielo je vkusne zasadené do nádhernej prírody. Juhozápadným smerom sa potom nachádza najväčšie slovenské lyžiarske stredisko Jasná (MFP 11). Na začiatku Demänovskej doliny je aj rovnomenné letisko (LZJS).Vlastní ho bývalý pilot ČSA, cpt. Miro Toma. Má status medzinárodného verejného letiska, presne určené vstupné body do ATZ a treba si dávať pozor, okrem leteckej školy, tam často lietajú aj obrie modely. Keď k nemu klesáme, pri obci Lazisko naďabíme na najväčší drevený kostol v strednej Európe (MFP 12). Z neba sa to nezdá, ale sprace sa do neho až 6000 bohabojných Liptákov! Ale toľko ich tam nebýva, radšej sa tlačia v shopping centre v Liptovskom Mikuláši. Pri tomto meste začína Liptovská Mara (MFP 13), ktorá podobne ako Oravská priehrada, pochovala pod svojimi vodami niekoľko dedín. V jednej z nichje pochovaný aj legendárny slovenský zbojník Juro Jánošík. Na brehoch Mary je zopár zaujímavých vecí k videniu. Hneď vedľa Tatralandie sa nachádza Dom na streche, ktorý na hlavu postavil letec CiroFogaš, ako prejavfrustrácie nad byrokraciou. Jedná sa o často navštevovanú atrakciu a vedľa neho môžete vidieťaj trup L-610, do ktorého je verejnosti umožnený prístup. Na susednom pozemku je heliport, tak bacha na vrtuľníky. Pri hrádzi, hneď pod archeoskanzenom Havránok, môžete vidieť vežu kostola Panny Márie (MFP 14), ktorá sem bola prenesená pred zatopením obce Liptovská Mara vodou priehrady. Severne Mary pôjdeme preletieť okolo dvoch malebných krások Chočských vrchov – Kvačianskej a Prosieckej doliny (MFP 15). Keď od nich postupujeme na západ na Veľký Choč (MFP 17), poletíme okolo zrúcaniny Liptovského hradu (MFP 16), ktorý je najvyššie položeným hradom na Slovensku. Hľadá sa dosť ťažko, treba sa posnažiť. Ideme si oddýchnuť, preletíme sa ešte okolo známej Bešeňovej a hradu Likava (MFP 18), vedľa ktorého pomaly (veeeľmi pomaly) budujú budúcu diaľnicu a sadneme v Ružomberku (LZRU). Tu sa dajú hneď vedľa letiska nakúpiť ovčie syry a v sezóne sa vám priamo na letisku spraviahalušky. Kde inde si ich dať, ak nie na Liptove? A zapite ich dobrou žinčicou, poletíte potom oveľa rýchlejšie a tiež nebudete veľmi zdržovať na okruhu vášho letiska určenia. Raz sme s tunajším rodákom, fotografom a pilotom Jožom Priesolom, fotili Tatry pri západe slnka a nestihol by som už zrejme doletieť na Očovú.Tak som zostal tu, Jožo mal zrovna narodeniny a v neďalekej Liskovej sme sa aktívne zúčastnili miestnej diskotéky na futbalovom ihrisku. Keď sme sa patrične spoločensky unavili, zaspali smetuhým bohatierskym spánkom. Na druhý deň som musel žene vysvetľovať, že to všetko bolo v rámci bezpečnosti, nemohol som predsa riskovať nepovolený VFR night. A keďže v letectve je bezpečnosť prvoradá, určite to chápala.Po vzlete z Ružomberku pôjdeme nad Veľkú Fatru. Najprv si však pozrieme osadu Vlkolínec (MFP 19), ktorý je zapísaný v UNESCO. Je to vlastne živý skanzen, pôvodná ľudová architektúra, v ktorej ale stále žijú ľudia. Odtiaľ budeme stúpať na juh nad najvyšší vrch Veľkej Fatry, Ostredok.

TURIEC

Dostali sme sa až po Krížnu, ktorú sme preleteli minule, keď sme lietali nad Banskobystrickým krajom. Tu zatočíme na západ, a objavíme najkrajšie miesta Veľkej Fatry (MFP 20). Vápencové dvojičky Tlstú a Ostrú obtekajúiné dvojičky – Gaderská a Blatnická dolina. Tu už môžeme klesať a obletieť aj zrúcaniny hradu Blatnica. V menšej výške pokračujeme na sever k Martinu. Je to mesto národného uvedomenia Slovákov. Sídli tu Matica Slovenská, pôsobilo tu a je tu aj pochovaných množstvo národných buditeľov a tu sa tiež pred vyše 100 rokmi rozhodlo, že dáme zbohom Maďarom a ideme s Čechmi do spoločného štátu. Na južnom okraji Martina si môžeme pozrieť už štvrtý ľudový skanzen nášho výletu (MFP 21). Na tunajšom letisku je často aktívna motorová a najmä bezmotorová prevádzka. Nachádza sa tu vonkajšie aero múzeum. Vstupné je dobrovoľné a viete si prehliadnuť Miginy, Mička, Sučka, ale aj Andulu, či Čmeláky. Región Turiecz východuohraničuje Veľká Fatra, odkiaľ sme prileteli a zo západu zase Malá Fatra, kam ešte len poletíme. Neviem, kto tieto pohoria pomenúval, lebo v Malej Fatre sú vyššie kopce, z ktorých niektoré sa už dajú nazvať štítmi a aj rozlohou sa mi zdá byť väčšia. My ju preskúmame od vrchu Kľak (MFP 22). Cestu k nemu letíme ponad Kláštor pod Znievom, kde nad obcou je zrúcanina hradu Zniev, ktorá však nie je veľmi dominantná a tak ju chvíľu budete hľadať.Nad Kľakom zamávame turistom na skalnej tabuli pri veľkom kríži a  letíme na sever po hrebeni k Martinským holiam (MFP 23).To je obľúbené lyžiarske stredisko s výhľadmi prakticky na celý Žilinský kraj. Odtiaľto som raz Vivatom sklesával do Žiliny a podarilo sa mi podchladiť motor a ten mi skapal. Ale vysadenie motora na Vivate, to je ťažká pohoda. Ono to kĺže a sem-tam aj stúpa. Mal som času na výber núdzovej plochy popri tom som ho skúšal ešte nahodiť. Rozmýšľal som, že ešte napíšem sestre SMS, že večeru u nich dnes nestihnem. Asi na štvrtý pokus však motor chytil a tak sme leteli ďalej.

TERCHOVSKÁ DOLINA A ŽILINA

Z Martiniek letíme ďalej na sever ponad strmé údolie Váhu, ktorý rozčesáva Malú Fatru na dve časti. My sme teraz preleteli tú nižšiu, Lúčanskú Fatru a smerujeme do tej vyššej – Krivánskej. Toto je krásny úsek letu – ponad Domašínsky meander, Starý hrad a samozrejme známy hrad Strečno (MFP 24). Bystré oko si všimne aj vodákov, či kompu cez rieku. Krivánska Fatra je nazvaná podľa vrchu Veľký Kriváň (MFP 25). K nemu sa okrem jánošíkovských legiend viaže ešte jedna nedávna. Na Slovensku máme aj takých týchultrapravých Slovákov, dokonca už aj v parlamente. Spoznáte ich podľa toho, že sú proti všetkému. Proti vláde, proti EU, proti rúškam, proti Ukrajine, no sú proste takí protivní. Ich poznávacím znamením je tiež zlý pravopis, zvláštny výklad dejín a vzdelanie – Vysoká škola života. No a títo hejslováci sa rozhodli podniknúť národný výstup na Kriváň. Vyliezli na tento vo Veľkej Fatre, mávali vlajkami, spievali hymnu a všetko to dali na facebook, že tak robili po vzore Ľudovíta Štúra. Kebyže však v škole nepozerali po vrabcoch, vedeli by, že Štúr položil tradíciu národných výstupov síce na Kriváň, ale na ten vo Vysokých Tatrách. Skrátkatíto duševní atlétivyliezli na nesprávny Kriváň, no stane sa. Malá Fatra na severe končí impozantným Veľkým Rozsutcom (MFP 26), okolo ktorého sa otočíme takmer o 180° a klesáme do Terchovskej doliny k rodisku Juraja Jánošíka (MFP 27). Ktovie, prečo sa legenda stala práve z tohto zbojníka. Veď lesy boli plné aj iných, hrôzostrašnejších, ktorí zbíjali oveľa dlhšiu dobu, či dokonca vyvolali ľudové povstania. Snáď je to tým, že Jánošík nebol ľuďmi vnímaný ako nejaký odkundes, zásadne nikoho nevraždil, akurát pánom dukáty zobral a potom niečo v krčme aj chudobným rozdal = poldeci poplatil, čím si ich srdcia získal. Snáď je to tým, že zomrel veľmi mladý a takou krutou smrťou. A pri mučení nevyzradil nikoho zo svojich druhov. V každom prípade my Slováci máme zlodeja za národného hrdinu.Ačo má byť? Angličania majú Robina Hooda a ten ani neexistoval. Veľkú lesklú kovovú sochu Jánošíka môžete pozorovať aj v centre Terchovej tesne pred skalnatým kaňonovitým vstupom do Vrátnej doliny. Z Terchovej letíme do Žiliny popri ikone termického lietania, kopci Straník, kde sa bezmotorovo lieta už od roku 1917. Tak bacha na paraglidistov! V Žiline stojí za pozretie historické centrum mesta a Budatínsky zámok na druhej strane Váhu. Celá Žilina je veľmi fotogenické mesto a na zimnej fotke, ktorú prikladám (MFP 28), mi trochu pripomína Innsbruck. Vedľa nej je letisko (LZZI), ktoré je od tejto sezóny zaujímavé aj pre malé lietadlá, pretože sa tam dá natankovať Avgas. Pravdaže v prevádzkových hodinách. Kedysi, keď som sa o neveľmi nezaujímal, dohodol som sa, že vyzdvihnem odtiaľto skoro ráno o šiestej nášho fotografa Jakuba a pôjdeme fotiť. Reku, hovorím mu, prejdeš cez bránku aeroklubu. Tá bola zavretá a tak ju preliezol, nasadol a leteli sme. Všetko to samozrejme bolo na kamerách a ja som mal potom telefonát s výkladom, že Žilina je medzinárodné letisko a že sa tu nepatrí skákať cez plot. Sľúbil som, že už to robiť nebudem. Od Žiliny na juh ešte upozorním na jeden krásny hrad, a to Lietava (MFP 29). Južne od nej sa nachádzajú známe Rajecké kúpele. Zo Žilinským krajom sa rozlúčime preletom ponad nezameniteľné skalné útvary Súľovských vrchov (MFP 30). Na jednej z nich sa vypína zrúcanina Hričovského hradu a bude vám chvíľu trvať, kým ju od týchto skál opticky oddelíte. Južnejšie nás čaká ikonická Manínska tiesňava, ale tá už patrí do Trenčianskeho kraja, o ktorom vám napíšem niečo nabudúce. Súľovské skaly si inak zahrali aj hovoriacu postavu v kultovej paródii Pacho hybský zbojník. A my sa rozlúčim s týmto letopisom práve ich zrúknutím: „Pachoooo, de si podeugateee?!“.

Pin It on Pinterest

Share This