Jednými z dávnych ľudských obydlí na mieste dnešného Dolného Kubína boli štyri rady chát, medzi ktorými sa tiahli priechody, akési prvotné ulice. Vtedajší obyvatelia tohto rodiaceho sa sídla boli chovateľmi dobytka a pestovali proso, hrach či bôb.

Dňa 14. mája 1632 gróf Gašpar Illesházy povýšil Dolnokubínčanov na mesťanov. Udelil im právo každú nedeľu konať týždenné trhy a dvakrát v roku výročné jarmoky, no zároveň im prikázal opraviť školu aj nemocnicu a stavať pekné domy.

Drevený kolonádový most ponad rieku Orava v Dolnom Kubíne je vyhlásený za najdlhší svojho druhu v strednej Európe. Má 120 metrov a spája centrum mesta s časťou Veľký Bysterec.

Istebné bolo charakteristické množstvom líp, ktorých tu rástlo viac ako sto, najstaršie z nich okolo evanjelického kostola.

Vyšný Kubín stojí na miestach, kde kedysi žil ľud popolnicových polí či lužický ľud. Zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka, poznal zopár remesiel a staval si veľké opevnenia. Vedci sa domnievajú, pri budovaní týchto mohutných opevnení lužické kmene využívali aj nútenú otrockú prácu, tzv. patriarchálne otroctvo.

Najvyššia časť Oravského hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.

Obec Kraľovany postavili na významnej ceste z Turca na Oravu a v čase panovania Turzovcov v nej bolo tzv. suché mýto – miesto, kde vyberali poplatky od pltníkov.

Vlastivedný bádateľ,  barón Alojz Medňanský  v roku 1826 vo svojej knihe Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom) napísal, že v Kraľovanoch sa dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké.

Párnicu údajne pomenovali podľa prameňa teplej vody tzv. parnice či teplice. Oddávna vyvieral severne od dediny, nezamŕzal ani počas zimných mesiacov a neustále sa z neho parilo.

Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. Svoje mestské práva a výsady však v ďalšom období nerozvíjal a klesol na úroveň ostatných poddanských dedín v okolí.

Podobný osud mala Veličná, ktorá bola v stredoveku rozrastajúcim sa mestečkom a medzi dediny ju opäť zaradil až Municipálny zákon v roku 1871, keď Veličnej odobral mestský štatút. Mimochodom, obyvatelia Veličnej sa postarali o zrod susednej Oravskej Poruby – tá totiž vznikla vyrúbaním lesa, ktorí užívali práve Veličania.

Aj ďalšie dve sídla dolnokubínskeho okolia majú prepletené osudy. Valach z dediny Bziny založil v roku 1593 osadu Rastočná, z ktorej sa vyvinula dnešná obec Pokrývač. A pre zaujímavosť, názov Bziny je odvodený od názvu rastliny „bez“, čiže baza, ktorá tu zvykla rásť vo veľkom množstve.

Pre región Dolného Kubína a jeho okolia sa pripravuje nový projekt Dolný Kubín a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.