Zaujímavosti o Dolnom Kubíne a jeho okolí

11. 01. 2021Zaujímavosti

Jednými z dávnych ľudských obydlí na mieste dnešného Dolného Kubína boli štyri rady chát, medzi ktorými sa tiahli priechody, akési prvotné ulice. Vtedajší obyvatelia tohto rodiaceho sa sídla boli chovateľmi dobytka a pestovali proso, hrach či bôb.

Dňa 14. mája 1632 gróf Gašpar Illesházy povýšil Dolnokubínčanov na mesťanov. Udelil im právo každú nedeľu konať týždenné trhy a dvakrát v roku výročné jarmoky, no zároveň im prikázal opraviť školu aj nemocnicu a stavať pekné domy.

Drevený kolonádový most ponad rieku Orava v Dolnom Kubíne je vyhlásený za najdlhší svojho druhu v strednej Európe. Má 120 metrov a spája centrum mesta s časťou Veľký Bysterec.

Istebné bolo charakteristické množstvom líp, ktorých tu rástlo viac ako sto, najstaršie z nich okolo evanjelického kostola.

Považská Bystrica a okolie z neba

Vyšný Kubín stojí na miestach, kde kedysi žil ľud popolnicových polí či lužický ľud. Zaoberal poľnohospodárstvom, chovom dobytka, poznal zopár remesiel a staval si veľké opevnenia. Vedci sa domnievajú, pri budovaní týchto mohutných opevnení lužické kmene využívali aj nútenú otrockú prácu, tzv. patriarchálne otroctvo.

Najvyššia časť Oravského hradu je vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Orava.

Považská Bystrica a okolie z neba

Obec Kraľovany postavili na významnej ceste z Turca na Oravu a v čase panovania Turzovcov v nej bolo tzv. suché mýto – miesto, kde vyberali poplatky od pltníkov.

Vlastivedný bádateľ,  barón Alojz Medňanský  v roku 1826 vo svojej knihe Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom) napísal, že v Kraľovanoch sa dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké.

Párnicu údajne pomenovali podľa prameňa teplej vody tzv. parnice či teplice. Oddávna vyvieral severne od dediny, nezamŕzal ani počas zimných mesiacov a neustále sa z neho parilo.

Považská Bystrica a okolie z neba

Veľký Bysterec bol mestečkom o 220 rokov skôr ako Dolný Kubín. Svoje mestské práva a výsady však v ďalšom období nerozvíjal a klesol na úroveň ostatných poddanských dedín v okolí.

Podobný osud mala Veličná, ktorá bola v stredoveku rozrastajúcim sa mestečkom a medzi dediny ju opäť zaradil až Municipálny zákon v roku 1871, keď Veličnej odobral mestský štatút. Mimochodom, obyvatelia Veličnej sa postarali o zrod susednej Oravskej Poruby – tá totiž vznikla vyrúbaním lesa, ktorí užívali práve Veličania.

Považská Bystrica a okolie z neba

Aj ďalšie dve sídla dolnokubínskeho okolia majú prepletené osudy. Valach z dediny Bziny založil v roku 1593 osadu Rastočná, z ktorej sa vyvinula dnešná obec Pokrývač. A pre zaujímavosť, názov Bziny je odvodený od názvu rastliny „bez“, čiže baza, ktorá tu zvykla rásť vo veľkom množstve.

Považská Bystrica a okolie z neba

Pre región Dolného Kubína a jeho okolia sa pripravuje nový projekt Dolný Kubín a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This