V 16. storočí sa v panských pivniciach priamo pod Levickým hradom skladovalo viac ako 46 tisíc litrov vína.

V roku 1664 utrpeli turecké vojská pri dobývaní Levického hradu ťažkú porážku, ktorá zastavila ich vpád do stredoslovenskej oblasti. Táto bitka vošla do dejín ako „Veľká bitka pri Leviciach“.

V decembri 1843, keď viedenský šéfkuchár Franz Sacher v Želiezovciac varil pre grófsku rodinu), narodil sa mu tam syn Eduard, z ktorého vyrástol tvorca legendárnej a svetoznámej čokoládovej torty.

Zaujímavosťou termálnej vody zo Santovky, ktorá vyviera zo zeme s teplotou 27 stupňov Celzia, je jej biologická aktivita a pri kúpeli prenikanie prírodných minerálnych látok pokožkou priamo do ľudského tela. Keď v rokoch 1866 a 1873 zabíjala v Uhorsku epidémia cholery, v Santovke sa nevyskytol ani jeden prípad tejto choroby. Hovorí sa, že jej obyvateľov ochraňovala voda z tamojších uhličitých prameňov.

V Brhloviciach sú ešte aj dnes využívané obydlia tesané do skál od 16. a 17. storočia, keď sa v nich ľudia ukrývali pred nájazdmi Turkov.

Prvá písomná zmienka o predaji vína z Čajkova je v Knihe počtov mesta Banská Štiavnica z roku 1526. Nachádza sa v nej päť zápisov o nákupe vína z tejto bohatej vinohradníckej obce pre prosperujúce banské mesto. Čajkov patrí k najznámejším obciam takzvaného „čilejkárskeho regiónu“, ktoré sú charakteristické výrazne mäkkým typom stredoslovenskéhonárečia.

Jazykovedci usudzujú, že názov mesta Tlmače mohol vzniknúť zo slova tlmočník, pretože vstredoveku bolo zvykom dávať osadám názvy podľa zamestnania ich obyvateľov. Vo vtedajších Tlmačoch to bolo prievozníctvo, poskytovanie informácií cestujúcim a tlmočenie.

Prvá zmienka o Bátovciach znie: „tributa de Foro Regine“, čo znamená, že v ranom stredoveku boli trhovým strediskom, ktoré patrilo kmajetkom kráľovnej.

Praveká Želiezovská kultúra, známa aj ako posledná fáza kultúry s lineárnou keramikou, existovala v mladšej dobe kamennej medzi rokmi 5000 až 4700 pred naším letopočtom. Pomenoval ju rakúsky historik Herbert Mitscha- Märheim podľa nálezov vo Veľkom Peseku, ktorý je dnes časťou obce Sikenica, avšak medzi rokmi 1986-1992 patril do Želiezoviec.

Región Hont dostal svoj názov po rytierovi Huntovi, ktorý si svoje hradisko postavil na polostrove, vytvorenom riekou Ipeľ. Polostrov vyčnieval nad hladinou, čím bola zapezpečená jeho dostatočná ochrana. Dnes sa na tom mieste, ležiacom oproti mestu Šahy na druhom brehu Ipľa, nachádza maďarská obec Hont.