V 17. storočí bolo Nové Mesto nad Váhom významným riečnym prístavom, z ktorého sa dolu Váhom plavilo množstvo tovaru.

Nové Mesto je členom Spoločenstva Nových Miest v Európe, združujúceho 36 európskych miest, ktoré majú vo svojom „Nové Mesto“.

Najstaršie archeologické nálezy z Nového Mesta nad Váhom pochádzajú už z obdobia 240 tisíc rokov pred n. l., teda z doby kamennej, vďaka čomu sa mesto zaraďuje medzi najvýznamnejšie paleolitické lokality.

Obyvatelia Starej Turej sa preslávili ako prví zakladatelia bryndziarní na Slovensku. V okolí mesta chovali veľké množstvo kráv, z ktorých mlieka sa po úprave vyrábalo topené maslo. Keď ich chudobná pôda – najmä na kopaniciach v okolí  nestačila uživiť, hľadali Staroturania možnosti vo výrobe a predaji po domácky zhotovovaného dreveného riadu.

Pod takmer celými Čachticami je niekoľkokilometrová sieť podzemných chodieb – katakomb. Z vínnych pivníc obyvatelia vybudovali niekoľko kilometrový rozsiahly systém chodieb s viac poschodiami, kde sa mohli ukryť počas tureckých vpádov. V súčasnosti je verejnosti sprístupnených 150 metrov chodieb v záhrade kaštieľa Nádašdyovcov.

V Beckove bolo v 19. storočí bolo päť páleníc. Na území dnešnej obce Horná Streda bolo vo veľkomoravskom období slovanské pohrebisko.
Vysielač na Veľkej Javorine vznikol vďaka amatérskym nadšencom, ktorí chceli pozerať televíziu. V časoch zrodu československého televízneho vysielania sa to dalo iba okolo Bratislavy. Zistilo sa však, že signál predsa len dosiahne vrchol Veľkej Javoriny, kde teda stačilo postaviť vysielač, ktorý ho rozšíri do okolia.

Haluzická tiesňava , známa aj pod názvami Prierva, Haluzický výmoľ či Sprašová súteska je v súčasnosti 1 kilometer dlhý, 50 metrov hlboký a 200 metrov široký kaňon, ktorý na prvý pohľad pôsobí neškodne, ale v skutočnosti sa stále prehlbuje a rozrastá unikátnou rýchlosťou. Aj časť hradiskového múru, patriaceho k neďalekým zvyškom kostola sa už zosypala do rokliny.

Hrad Tematín chránil dôležitý brod cez Váh a od svojho vzniku plnil signalizačnú a strážnu funkciu. Spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom bol súčasťou ochrany severozápadných priesmykov Uhorska.

Rozhľadňa Lopeník na vrchole kopca nad Novou Bošácou je už historicky treťou na tomto mieste. Prvá vyrástla v roku 1944, ale v roku 1946 vyhorela. Hneď postavili jej repliku, ktorá sa rozpadla v roku 1972. Základný kameň súčasnej, 22 metrov vysokej, položili 23. júna 2002.

Pre región Nového Mesta nad Váhom a sa pripravuje nový projekt Nové Mesto nad Váhom  a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.