Považská Bystrica sa vyvinula z trhoviska, slúžiacemu potrebám hradu Bystrica. Riečka Domanižnka sa kedysi volala Bystrička a podľa nej pomenovali aj mesto, keď vzniklo. Prvý oficiálne zaznamenaný názov podľa listiny z roku 1209 bol Byzturche.
Považská Bystrica bola jediným mestom na Slovensku, kde sa už v stredoveku ako jazyk cechových štatútov používala výlučne slovenčina.
Považský hrad, kedysi nazývaný Bystrický, patril medzi dôležité hrady na Považia a za najväčšieho rozkvetu v ňom bývalo asi štyristo ľudí.
Uhorský kráľ Matej Korvín daroval v roku 1458 zámok, mesto a šestnásť okolitých obcí Ladislavovi Podmanickému. Z obdobia panovania rodu Podmanických pochádza dokument Articuli Podmanickyani o vzťahoch medzi zemepánmi a poddanými, ktorého zvláštnosťou je, že už v roku 1506 bol vydaný aj v slovenčine.
Šľachtická rodina Balassovcov sa svojho času tešila priazni habsburského dvora a preto do ich kaštieľa v považskobystrickom Orlovom často prichádzala na návštevu cisárovná Mária Terézia.
Najvyšší bod považskobystrického okresu je vrch Strážov v nadmorskej výške 1213 metrov. Najnižšie, vo výške 280 metrov nad morom, leží hladina vodnej nádrže Nosice, volanej aj Priehrada mládeže.
Kaňon Manínska tiesňava vznikol zarezaním sa Manínskeho potoka, ktorý rozdelil Manínske bradlo na dve časti – Veľký a Malý Manín. Ten istý potok vytvoril rovnakým spôsobom aj Kostoleckú tiesňavu, oddeliac Kavčiu skalu od vrchu Drieňovka.
Vstup do Dolnej Marikovej vytvára skalná brána. Na mohutnom červenom brale sa v časoch raného stredoveku nachádzali opevnenia, tzv. hatnianske hrádky, ktoré dali vystavať Hatňanskí – významný šľachtický rod domáceho pôvodu. Meno mali podľa dediny Hatné, ktorá bola ich pôvodným majetkom.
Prvý telefón v obci Hatné zaviedli na jeseň 1924 do miestnej pošty. Od 5. decembra toho roku bol k dispozícii aj verejnosti.
V obci Brvnište sa našiel bronzový poklad z mladšej doby kamennej, obsahujúci sekery s tuľajkou, kosáky, časti kopijí, kladivko, časti náramkov a kus bronzu.
Pri obci Udiča sa nad vodnou nádržou Nosice nachádza prírodná rezervácia Klapy, tvorená skalnatým vrchom s bohatým výskytom ponikleca slovenského. Podľa historikov je názov Klapy starý najmenej dvetisíc rokov.
Zemepis Trenčianskej stolice z roku 1889 píše o obci Pružina toto: „Od Ilavy na pôl tretej alebo tri hodiny cesty leží Pružina, ľudnatá obec otočená vrchami, leží pomerne vysoko, preto má podnebie drsné. Chotár má malý a i ten je neúrodný; obyvatelia nútení sú podomové kupectvo prevádzať s riadom porcelánovým, skleneným, košíkami a hračkami, lebo inak by nevyžili. Pružinské vápno je v dobrej povesti. V chotári zdejšom je kvapeľcová jaskyňa, Dúpna menovaná. Ďalšou pamätnosťou obce je starobylý kaštieľ, v ktorom sa veľkého mena minister, Gabriel Baross narodil. Obec doplňuje šesť obydlených kopaníc či lazov.„
Pre región Považskej Bystrice a jej okolia sa pripravuje nový projekt Považská Bystrica a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.