Zaujímavosti o Revúcej a okolí

15. 11. 2019Zaujímavosti

Názov mesta Revúca vychádza zo slovanského základu revať a vystihoval vodu revúcu, valiacu sa – bola to tečúca bystrina, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava.

Keď sa v novembri 1940 začalo s budovaním železnice Revúca – Tisovec, niektorí Revúčania boli proti a zdôvodňovali to tým že: „Kravy by se nám zošälily“.

Bronzová socha kráľa Mateja I. Korvína v obci Gemer je jediná socha v strednej Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom. Kráľ je vyobrazený s motykou podľa slávnej povesti o kráľovi a biskupovi.

Autobusové linky v Jelšave začali premávať v roku 1950.

Koprášsky viadukt je mostom, ktorý vedie odnikiaľ nikam – spolu s tunelom je súčasťou železničných tratí Gemerské spojky  po ktorých nikdy nepremávali vlaky.

V Národnom parku Muránska planina bolo doposiaľ objavených takmer 500 jaskýň a priepastí. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je jaskyňa Bobačka s dĺžkou podzemných priestorov viac ako 5 kilometrov.

Kruhový kostol sv. Margity Antiochijskej  nad obcou Šivetice má vnútorný priemer 11 metrov a je najväčšou románskou rotundou v strednej Európe.

V Jelšave boli zvonkári, ktorí svoje zvonce a spiežovce pomocou furmanských povozov výhodne vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky.

Meno obce Lubeník vychádza zo slova „lub“, čo je časť vonkajšieho obvodu kolesa. To naznačuje, že prví obyvatelia obce vyrábali kolesá.

Jazierko Morské oko v areáli plážového kúpaliska Tornaľa ukrýva pod svojou hladinou jaskyňu v tvare zvona, ktorá je 38 metrov hlboká a vyhľadávaná potápačmi zo Slovenska i zahraničia.

Najstarší známy protokol zo zasadnutia revúckej mestskej rady je z roku 1787 a napísaný po latinsky.

Keď v roku 1829 vyhorela celá obec Mokrá Lúka aj s kostolom, farou a školou, obyvatelia sa obrátili na Muránske panstvo s prosbou o pôžičku na vybudovanie domov. Dostali ju a splácali až do zrušenia poddanstva.

Obyvatelia Muránskej Dlhej Lúky v stredoveku ušli pred Turkami a dedina zostala štyridsať rokov opustená.

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This