Názov mesta Revúca vychádza zo slovanského základu revať a vystihoval vodu revúcu, valiacu sa – bola to tečúca bystrina, ktorú dnes poznáme pod názvom Zdychava.

Keď sa v novembri 1940 začalo s budovaním železnice Revúca – Tisovec, niektorí Revúčania boli proti a zdôvodňovali to tým že: „Kravy by se nám zošälily“.

Bronzová socha kráľa Mateja I. Korvína v obci Gemer je jediná socha v strednej Európe, ktorá zobrazuje panovníka s pracovným nástrojom. Kráľ je vyobrazený s motykou podľa slávnej povesti o kráľovi a biskupovi.

Autobusové linky v Jelšave začali premávať v roku 1950.

Koprášsky viadukt je mostom, ktorý vedie odnikiaľ nikam – spolu s tunelom je súčasťou železničných tratí Gemerské spojky  po ktorých nikdy nepremávali vlaky.

V Národnom parku Muránska planina bolo doposiaľ objavených takmer 500 jaskýň a priepastí. Najrozsiahlejším jaskynným systémom je jaskyňa Bobačka s dĺžkou podzemných priestorov viac ako 5 kilometrov.

Kruhový kostol sv. Margity Antiochijskej  nad obcou Šivetice má vnútorný priemer 11 metrov a je najväčšou románskou rotundou v strednej Európe.

V Jelšave boli zvonkári, ktorí svoje zvonce a spiežovce pomocou furmanských povozov výhodne vyvážali do južných štátov Európy, ba i do Turecka a severnej Afriky.

Meno obce Lubeník vychádza zo slova „lub“, čo je časť vonkajšieho obvodu kolesa. To naznačuje, že prví obyvatelia obce vyrábali kolesá.

Jazierko Morské oko v areáli plážového kúpaliska Tornaľa ukrýva pod svojou hladinou jaskyňu v tvare zvona, ktorá je 38 metrov hlboká a vyhľadávaná potápačmi zo Slovenska i zahraničia.

Najstarší známy protokol zo zasadnutia revúckej mestskej rady je z roku 1787 a napísaný po latinsky.

Keď v roku 1829 vyhorela celá obec Mokrá Lúka aj s kostolom, farou a školou, obyvatelia sa obrátili na Muránske panstvo s prosbou o pôžičku na vybudovanie domov. Dostali ju a splácali až do zrušenia poddanstva.

Obyvatelia Muránskej Dlhej Lúky v stredoveku ušli pred Turkami a dedina zostala štyridsať rokov opustená.