V stredoveku stáli okolo Šale viaceré dediny kráľovských služobníkov . Napríklad na území dnešného Tešedíkova žili kráľovskí chovatelia bobrov, na území Trnovca nad Váhom zase kráľovskí nosiči rybárskych sietí a lámači ľadu.
Šaľa sa oficiálne stala mestom v roku 1536, keď jej kráľ Ferdinand I. udelil výsady, vrátane práva na týždenné trhy a usporiadanie dvoch výročných jarmokov.
Názov mesta Šaľa pravdepodobne vznikol z latinského slova salis, teda „soľ“, keďže už v časoch Veľkej Moravy tu mohol pri prechode cez Váh stáť známy sklad soli. Prechádzala tadiaľto totiž dopravná trasa zo soľných baní v Hallstatte do Nitry. V Maďarsku takto podobne vzniklo mesto Solnok na soľnej trase Nitra – Sedmohradsko.
Historické fakty dokazujú, že dnešný kaštieľ v Šali je vernou kópiou renesančného zámku v Bytči, ktorý patril Thurzovcom. Kaštieľ vznikol na mieste bývalého vodného hradu a kedysi bol dôkladne opevnený. Vodnú priekopu, ktorá ho obkolesovala, napĺňali vodou z mŕtveho ramena Váhu.
Historici predpokladajú, že staroslovenský názov obce Močenok pochádza z latinského názvu musenic, znamenajúci mučeník. Celé storočia znel podobne, Mocsonok alebo Mocschonok, až kým ho po roku 1948 nezmenili na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov Močenok.
Priamo v širšom centre Šale stojí chránená kultúrna pamiatka Dom ľudového bývania alebo Roľnícky dom, ktorý patrí k stredoeurópskym skvostom ľudovej architektúry. Podľa vročenia na pôvodnej mešternici (nosná hrada) bol postavený v roku 1831, pričom domy tohto typu stavali z pletenice: steny mali konštrukciu z drevených stĺpov, vypletené boli vŕbovým prútím a obojstranne omazané hlinou, ktorá sa miešala s plevami. Strecha bola z tŕstia a dodnes ju takú má aj dom v Šali.
Diakovce ležia v blízkosti starého riečneho brodu cez Váh, ktorým od praveku putovali ľudia. V období Veľkej Moravy si tu vybudovali sídlo Slovania a v obci stojí jedna z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku, rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z 13. storočia.
Termálna voda, vyvierajúca pri obci Diakovce a napájajúca tamojšie kúpalisko, dosahuje pri prameni teplotu 65 stupňov Celzia.
Vodná nádrž Kráľová sa nazýva aj Kaskády. Priehradu postavili v roku 1985 ako súčasť Vážskej kaskády, aby plnila niekoľko funkcií: energetickú, protipovodňovú, zásobovaciu, rybársku či rekreačnú.
Obec Horná Kráľová môže za svoj vznik vďačiť prameňu vo svojom chotári, ktorý sa dnes nazýva Studnička na Geríci. Kráľ Koloman, ktorý mal rád poľovačky v okolitých lesoch, pri tomto prameni vraj oddychoval a rozhodol sa na mieste terajšej obce založiťž usadlosť. V listine z roku 1113 je táto usadlosť zapísaná ako De villa Crali, čo by sa dalo preložiť ako „kráľovský letohrádok“, či „kráľovská dedina“. Studničku zapísali ako furras, v preklade prameň alebo žriedlo.
Pre región Svidníka a sa pripravuje nový projekt Šaľa a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.