Severovýchodnému kútu zvlnenej hornádskej kotliny dominujú travertínové bralá a na jednom z nich ruiny Spišského hradu, ktorý dal meno celému regiónu. Historické cesty i dnešní turisti sa schádzajú v meste Levoča, ktorú preslávilo najmä neskorogotické rezbárske dielo majstra Pavla. Na juhu sa rozkladá pohorie Slovenský raj s neuveriteľnými roklinami a tiesňavami, ako aj dolná časť Spiša – dolina Hnilca, kedysi kraj baníkov s centrom v meste Gelnica, teraz raj milovníkov krás prírody.
Historicky i kultúrne tvorí jeden región s Horným Spišom a Zamagurím. Aj tu sú pomerne drsné klimatické podmienky, ale nerastné bohatstvo, obchodné cesty a prirodzene chránené strategické body mu zabezpečili kontinuálne osídlenie v dobách prehistorických, v období slovanských hradísk a osád. V stredoveku pribudli k podmienkam rozvoja privilégiá pre nemeckých „hostí“ i pre slobodných strážcov z radov domáceho etnika. Tak v tomto pohraničnom území štátu vyrástla neobvykle hustá sieť miest a obcí s jedinečným stavebným fondom. Postupne od konca 12. storočia sa konštituoval Spišský komitát so správnym centrom na Spišskom hrade. Neskôr bola správa celej župy v meste Levoča. Na Spišskom hrade bola aj cirkevná správa Spiša, ktorej sídlom sa od 13. storočia stalo unikátne cirkevné mestečko Spišská Kapitula ležiace oproti hradu. Na reprezentáciu seba i prejav viery nezabúdala ani šľachta a zaslúžila sa o vyspelé stavby vo svojich dedinách. Najnavštevovanejším príkladom je kostol v Žehre, ktorého reštaurované nástenné maľby majú svetový význam. Obchodné cesty a kontakty, motivačná rôznorodosť spišskej spoločnosti, vzdelanie a zdroje prírodného bohatstva vytvorili prostredie, z ktorého vzišlo veľa významných osobností. Z kopijníckej obce Betlanovce pochádzal rod Thurzovcov, ktorých význam v 16. storočí mal európsky rozmer.
Ak by sme chceli vidieť ešte jednu z veľkých banských obcí, nemali by sme obísť Rudňany. Baníctvom sa tu ľudia živili už v 14. storočí. Ťažili striebro, meď, neskoršie i železo a ortuť. Pre turistu bude určite zaujímavejšia horská banícka obec Poráč spolu s prekrásnou Poráčskou dolinou. Dnes je obec strediskom cestovného ruchu s mnohými atrakciami a lyžiarskymi vlekmi. Aj druhú stranu Poráčskej doliny uzatvára banícka obec – Slovinky. Jej raritou je malý kopec, ktorý má takú výhodnú polohu, že za pekného počasia z neho vidieť rozsiahlu časť krajiny. Jednou z posledných zastávok v putovaní na Spiši je Spišská Nová Ves. Historicky zaujímavá vstupná brána do Národného parku Slovenský raj sa stala v poslednom storočí hospodárskym a kultúrnym centrom Spiša. Samotné mesto je starobylé – prvá písomná zmienka o ňom pochádza už z roku 1268. Z historického obdobia sa zachoval rímskokatolícky farský kostol z polovice 14. storočia s najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87m), ale aj klasicistický evanjelický kostol z konca 18. storočia. Impozantné je aj najväčšie šošovkovité námestie na Slovensku, vybudované z meštianskych a remeselníckych domov i klasicistickej radnice. Spodná časť námestia je uzavretá secesnou Redutou – sídlom divadelníkov a umelcov.
V tesnom susedstve mesta sa nachádza zasa najväčšia obec na Slovensku – Smižany. Leží na mieste, kde rieka Hornád opúšťa územie Slovenského raja. V obci sa okrem iného nachádza hodnotný, hoci už mnohokrát prestavaný ranogotický kostol z polovice 13. storočia a expozícia v rodnom dome známeho bojovníka z čias II. svetovej vojny kpt. Jána Nálepku.
Atraktivitu mesta zvyšujú pamiatky Gotickej a Železnej cesty i pamiatky zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO nachádzajúce sa na okolitom Spiši. Spišský Štvrtok s kaplnkou Zápoľských, Markušovce s renesančným kaštieľom a rokokovým letohrádkom Dardanely, Žehra s ranogotickým kostolíkom, Spišská Kapitula s neskororománskym dómom, najväčší hradný komplex v strednej Európe – Spišský hrad, samotné kráľovské mesto Levoča patria medzi skutočné historické klenoty tohto územia. Kombináciu prírody, histórie a aktívneho oddychu Spiša dopĺňajú ďalšie dostupné atraktivity, medzi ktoré patria iba 30 km vzdialené svetoznáme Vysoké Tatry, Pieninský národný park so splavom Dunajca či jaskyne Slovenského Krasu.
Spišské Vlachy vznikli začiatkom dvanásteho storočia, ale známky osídlenia siahajú až do obdobia 5000 rokov pred Kristom.
V roku 1243 im uhorský kráľ Belo IV. udelil privilégia, ktoré boli zároveň prvou písomnou zmienkou o meste. V histórii Spiša patrili vždy k významným mestským centrám.
V štrnástom storočí patrili do Spoločenstva spišských Sasov, od roku 1412 boli na 360 rokov v poľskom zálohu, od roku 1778 v Provincii šestnástich spišských miest a podobne.
Najväčší rozmach zaznamenali v 16. – 18. storočí. V roku 1923 im bol titul mesta odňatý a znovu priznaný až 1. mája 1992.
Svoj stredoveký vzhľad stratilo po veľkých požiaroch v rokoch 1656, 1862 a 1924.
Medzi najvýznamnejšie historické pamiatky mesta patrí pôvodne románsky, po prestavbe neskorogotický kostol sv. Jána Krstiteľa s barokovým interiérom, bronzovou krstiteľnicou a krucifixom z okruhu Majstra Pavla z Levoče, Evanjelický kostol z roku 1787, Radnica s gotickou vežou z 15. storočia a iné.
Spišská Nová Ves vznikla pri ceste vedúcej zo Spišských Vlách do Spišského Štvrtku. Po rozšírení cesty a výstavbou domov po stranách na úzkych dlhých gotických parcelách vzniklo šošovkovité námestie, ktoré je dlhšie ako námestie v Košiciach a v stredoveku svojím rozsahom prevyšovalo rozsah námestí podobného typu východoslovenských miest. Okolo námestia vznikli pôvodne menšie roľnícke domy so štítovými strechami. Až do 15. storočia vyrástli na ich mieste jednoposchodové murované domy. Domy v podstate tvorili len dva bloky kedže Spišská Nová Ves nemala žiadne ulice okrem cestu z Rožňavy do Levoče, ktorá priečne pretínala mesto. Mesto bolo ohradené len jednoduchým fortifikačným systémom a vchádzalo sa doň štyrmi bránami. Obranný system a brány s výnimkou jednej boli zbúrané na začiatku 19. storočia v dôsledku rozširovania mesta. Uprostred námestia stál Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Pred kostolom sa pravdepodobne nachádzala budova kde bola asi umiestnená fara a škola. Celý areál Kostola bol obohnaný hradbou. Po požiari v roku 1849 zhorela fara a škola jej zvyšky spolu s hradbou boli odstránené. Koncom 18. storočia postavili za kostolom terajšiu budovu radnice a evanjelický kostol. Z druhej strany farského kostola boli menšie domy, ktoré tvorili tzv. „stredný riadok“. Z urbanistického hľadiska je najcennejšie šošovkovité námestie v Spišskej Novej Vsi, ktorý ostal pomerne neporušený.
V meste nájdete najdlhšie šošovkovité námestie v Európe, sprístupnenú najvyššiu kostolnú vežu na Slovensku (vysokú 87 m), najmenšiu a najmladšiu ZOO na Slovensku, jedinečnú a impozantnú novodobú mozaiku v Chráme Premenenia Pána, najväčší sklenený kríž, Provinčný dom so štukovou výzdobou a kartušami so symbolikou, Mariánsky morový stĺp so sochou Immaculaty, v klasicistickou slohu postavenú radnicu a Evanjelický kostol, secesnú Redutu postavenú a dodnes slúžiacu pre divadelné, koncertné a kaviarenské účely. Bohatá ponuka kultúrnych a športových podujatí po celý rok poskytuje dostatok možností pre príjemný pobyt. Atraktivitu mesta zvyšujú aj Spišské divadlo a Divadlo Kontra, kiná, Galéria umelcov Spiša, Múzeum Spiša, krytá plaváreň a kúpalisko, wellness, fitness a squash a bowling centrum, krytá strelnica, tenisové kurty, jazdecký areál, lyžiarske stredisko, prímestské športové letisko, na ktorom môžete absolvovať svoj prvý parašutistický alebo tandemový zoskok.
V týchto dňoch vzniká publikácia Spišská Nová Ves a okolie z neba, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne náš regionálny projektový manažér Ing. Ľuboš Vyskoč na tel.číslo 0917 870 413 alebo napíšte e-mail na vyskoc@cbs.sk.Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu.