Hrad stojí na travertínovej kope s nadmorskou výškou 634 metrov, dvesto metrov nad okolitým terénom. Už samotné kolmé, dvadsať- až štyridsať metrové steny tejto kopy vytvárali z hradného vrchu neprístupné a nedobytné miesto.

Rozloha Spišského hradu je presne 41 426 m², teda viac ako štyri hektáre, vďaka čomu je najväčším hradom v strednej Európe.

Napriek tomu, že sa vypína nad mestom Spišské Podhradie, katastrálne patrí do obce Žehra.

Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému mongolskému vpádu v roku 1241.

V roku 1312 sa ho nepodarilo dobyť ani mocnému Matúšovi Čákovi Trenčianskemu.

Na hrade sa narodil Ján Zápoľský, posledný uhorský kráľ pred Habsburgovcami a zároveň jeho posledný majiteľ z rodu Zápoľských. Zápoľskí vlastnili vyše sedemdesiat hradov, no Spišský považovali za svoj kmeňový hrad a na ňom aj sídlili.

Počas protihabsburských povstaní boli na hrade umiestnení cisárski vojaci, ktorí prelomili vysoké steny pri paláci na hornom hrade tak, aby mohli delami ostreľovať cestu od Braniska k Levoči.

Hrad je zrúcaninou od roku 1780, keď veľký požiar zničil všetky strechy. Vtedy na ňom bývala už len malá vojenská posádka a existuje niekoľko teórií, ako vlastne k požiaru došlo. Jedna hovorí o blesku, ďalšia o tom, že vojaci mali na hrade pálenicu a keď pri nehode vznikol požiar, opití vojaci ho už nedokázali uhasiť. Tretia teória uvádza ako dôvod požiaru fakt, že v Uhorsku sa kedysi platila daň za strechy, ktorú vtedajší majitelia Csákyovci nechceli platiť a preto nechali hrad umýselne podpáliť.

Mnohé stavebné prvky hradu použili po začiatku 18. storočia jeho vtedajší majitelia Čákiovci na budovanie svojich kaštieľov v Hodkovciach, Spišskom Hrhove, Bijacovciach, Kluknave a Iliašovciach.

V roku 1865 sa hrad stal predmetom záujmu cisársko–kráľovskej komisie pre výskum a záchranu stavebných pamiatok vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku.

Spišský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 1993 bol ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Celý hradný kopec je nielen historická, ale aj prírodná vzácnosť. Od roku 1990 je hradné bralo spolu s hradným komplexom chránené ako chránený prírodný výtvor a od roku 1996 ako národná prírodná pamiatka Spišský hradný vrch.

V týchto dňoch vzniká publikácia Spišská Nová Ves a okolie z neba, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne náš regionálny projektový  manažér Ing. Ľuboš Vyskoč na tel.číslo 0917 870 413 alebo napíšte e-mail na vyskoc@cbs.sk.Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám  ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu.