Dvojramenný kríž je v znaku mesta Topoľčany je odvodený z kráľovského erbu prvých arpádovských panovníkov.
Topoľčancom prischla prezývka žochári , ktorá vznikla v 19. storočí vďaka miestnym pomocníkom, ktorí nakladali vrecia, inak nazývané aj žochy, na vozy. Napriek tomu, že táto prezývka mala v minulosti skôr hanlivý charakter, dnes ju už Topoľčanci berú ako samozrejmosť.
Do vybavenia Kostola Nanebovzatia Panny Márie, stojaceho na Námestí M. R. Štefánika v Topoľčanoch, patrí i pieta Sedembolestnej Panny Márie, ktorá sa považuje za zázračnú.
Veľké zásluhy na modernom rozvoji Topoľčian mala barónska rodina Stummerovcov z Tovarník, ktorá koncom 19. storočia vybudovala veľký cukrovar, modernú župnú nemocnicu a meštiansku školu.
Dôležitým dôvodom pri výbere miesta na vybudovanie Topoľčianskeho hradu bolo, že z dolomitového brala, na ktorom dodnes stojí, bol nielen dobrý výhľad do údolia rieky Nitry, ale aj priame vizuálne spojenie s hradmi Uhrovec, Gýmeš, s hradom na Michalovom vrchu, ako aj s mestom Topoľčany.
Oponický hrad je spojený s legendou o poklade, ktorý tu údajne zakopal samotný Svätopluk. Rád vraj chodieval na toto miesto a niekde na oponickom panstve spolu s pokladom ukryl aj svoj meč. Ten však má byť objavený až vtedy, keď to bude národ najviac potrebovať, aby sa uchránil pred záhubou.
Rotundu sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici, miestnymi obyvateľmi nazývanú Rotunda Jurko, postavili zrejme už v predveľkomoravskom období, čo by znamenalo, že je našou najstaršou stojacou rotundou s takmer úplne zachovanými múrmi stien.
Na dne vodnej nádrže Duchonka nedávno objavili zvyšky stredovekých pecí a dokonca aj dôkazy, že v nich pravdepodobne spracovávali železito-pieskovcové guličky, tzv. moqui marbles alebo šamanské kamene, niekedy nazývané Marťanské čučoriedky, pretože ich zloženie zodpovedá zloženiu železitých útvarov na planéte Mars. Ide o veľké ooidy železa s pieskom vyplnenou dutinou.
V kronike obce Nemečky je zaznamenané, že v roku 1950 sa pri stavbe cesty Prašice – Nemečky priamo v intraviláne dediny našli zvyšky starého sídliska ľudí, ktorí tu žili asi v treťom tisícročí pred naším letopočtom.
Rozhľadňa na Marháte stojí na mieste, kde v roku 1947 miestny farár a veľký fanúšik turistiky dal vystavať veľký kovový kríž s napísanými slovami „Bože, ochraňuj turistov“.
V kaštieli v Radošine mal podľa mobiliára z roku 1804: sálu s porcelánom z Viedne, dennú izbu, spálňu biskupa, knižnicu, bočnú izba kanonika, okrúhlu zelená miestnosť, červenú izbu, žltú izbu, kanceláriu správcu, sálu prefekta a kancelárie úradníkov, átrium, kaplnku, biliardovú sieň, miestnosť s krbom, ošetrovňu, sekretariát biskupa, pálenicu, sklad dreva, tajnú miestnosť, pracovne kancelistu a ďalších správcov, jednu malú a dve veľké kuchyne, väzenie, stajne a miestnosti na kovové a drevené náradie.
