Zaujímavosti o Trenčíne a jeho okolí

10. 08. 2020Zaujímavosti

Poslednou šľachtickou majiteľkou Trenčianskeho hradu bola Ifigénia De Castris D´Harcourt, významná osobnosť, ktorá podporovala výstavbu verejnoprospešných budov a rozvoj kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1905 venovala Trenčiansky hrad, ktorý bol v tom čase ruinou, mestu.

Trenčiansky hrad

Od 20. do 27. augusta 1813 bola na Váhu dosiaľ najväčšia zaznamenaná povodeň. V Trenčíne dosiahol najvyšší prietok hodnotu 4 100 m³ za sekundu, čo bola úroveň tzv. tisícročnej vody. Táto živelná pohroma zničila značnú časť Považia medzi Žilinou a Sereďou.

Skalka nad Váhom je najstaršie pútnické miesto  nielen na Slovensku, ale i na území celého bývalého Uhorska. 

Skalka nad Váhom

Na hranici chotára slovenskej obce Drietoma a moravského Starého Hrozenkova rastie symbolická Lipa bratstva, ktorú zasadili štyri roky po vzniku Československej republiky vtedajší starostovia týchto dvoch dedín.

Povesť hovorí, že liečivé pramene v Trenčianskych Tepliciach  objavil pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Faktom je, že ľuďom boli známe už od rímskych čias a Trenčianske Teplice boli jednými z najvýznamnejších kúpeľov v Rakúsko-Uhorsku.

adamovske kochanovce

Biskupický kanál, ktorý privádza vodu do elektrární medzi Trenčínom a Hornou Stredou, musia každých 20 rokov úplne vypustiť, aby mohol byť dôkladne skontrolovaný a vyčistený. Rybári vtedy z neho odchytávajú všetky ryby a premiestňujú ich do iných vôd. Najbližšie je táto údržba naplánovaná na rok 2025.

biskupicky kanal

Kaštieľ v Motešiciach začal zrejme vznikať už pred tisíc rokmi, keď do obce prišiel rod Motešických. V súčasnosti je toto bývalé šľachtické sídlo murované, pôvodne to však bola drevená pevnosť s vodnou priekopou a padacím mostom.

trencin_letisko

Obec Zamarovce  mala v minulosti svoj vlastný nákladný prístav. Založili ho majitelia Trenčianskeho hradu v prvej polovici 17. storočia pre plte, ktoré odvážali vyťažené drevo zo súčanských lesov. Mesto Trenčín ich vzápätí obvinilo z porušenia brežného práva a súdny spor sa skončil tým, že hradní páni museli platiť za prenájom prístavného miesta 80 zlatých a 25 denárov ročne. Prístav fungoval do záveru 18.storočia.

Trenčín

Kaštieľ Patrovec ňvo Veľkej Hradnej dal v prvej polovici 20. storočia postaviť markgróf Alexander Pallavicini a po jeho dokončení v roku 1939 bol zariadený secesným nábytkom, čínskym porcelánom, krištáľovým sklom, strieborným stolovacím servisom, poľovníckymi príbormi, benátskymi zrkadlami a obrazmi. Majetok však bol kúpený na úver, ktorý napokon nebol splatený a zostal ako dlh voči československému štátu.

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This