Poslednou šľachtickou majiteľkou Trenčianskeho hradu bola Ifigénia De Castris D´Harcourt, významná osobnosť, ktorá podporovala výstavbu verejnoprospešných budov a rozvoj kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1905 venovala Trenčiansky hrad, ktorý bol v tom čase ruinou, mestu.

Trenčiansky hrad

Od 20. do 27. augusta 1813 bola na Váhu dosiaľ najväčšia zaznamenaná povodeň. V Trenčíne dosiahol najvyšší prietok hodnotu 4 100 m³ za sekundu, čo bola úroveň tzv. tisícročnej vody. Táto živelná pohroma zničila značnú časť Považia medzi Žilinou a Sereďou.

Skalka nad Váhom je najstaršie pútnické miesto  nielen na Slovensku, ale i na území celého bývalého Uhorska. 

Skalka nad Váhom

Na hranici chotára slovenskej obce Drietoma a moravského Starého Hrozenkova rastie symbolická Lipa bratstva, ktorú zasadili štyri roky po vzniku Československej republiky vtedajší starostovia týchto dvoch dedín.

Povesť hovorí, že liečivé pramene v Trenčianskych Tepliciach  objavil pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Faktom je, že ľuďom boli známe už od rímskych čias a Trenčianske Teplice boli jednými z najvýznamnejších kúpeľov v Rakúsko-Uhorsku.

adamovske kochanovce

Biskupický kanál, ktorý privádza vodu do elektrární medzi Trenčínom a Hornou Stredou, musia každých 20 rokov úplne vypustiť, aby mohol byť dôkladne skontrolovaný a vyčistený. Rybári vtedy z neho odchytávajú všetky ryby a premiestňujú ich do iných vôd. Najbližšie je táto údržba naplánovaná na rok 2025.

biskupicky kanal

Kaštieľ v Motešiciach začal zrejme vznikať už pred tisíc rokmi, keď do obce prišiel rod Motešických. V súčasnosti je toto bývalé šľachtické sídlo murované, pôvodne to však bola drevená pevnosť s vodnou priekopou a padacím mostom.

trencin_letisko

Obec Zamarovce  mala v minulosti svoj vlastný nákladný prístav. Založili ho majitelia Trenčianskeho hradu v prvej polovici 17. storočia pre plte, ktoré odvážali vyťažené drevo zo súčanských lesov. Mesto Trenčín ich vzápätí obvinilo z porušenia brežného práva a súdny spor sa skončil tým, že hradní páni museli platiť za prenájom prístavného miesta 80 zlatých a 25 denárov ročne. Prístav fungoval do záveru 18.storočia.

Trenčín

Kaštieľ Patrovec ňvo Veľkej Hradnej dal v prvej polovici 20. storočia postaviť markgróf Alexander Pallavicini a po jeho dokončení v roku 1939 bol zariadený secesným nábytkom, čínskym porcelánom, krištáľovým sklom, strieborným stolovacím servisom, poľovníckymi príbormi, benátskymi zrkadlami a obrazmi. Majetok však bol kúpený na úver, ktorý napokon nebol splatený a zostal ako dlh voči československému štátu.

Pre okres Trenčína a sa pripravuje nový projekt Trenčín a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.

Pin It on Pinterest

Share This