Poslednou šľachtickou majiteľkou Trenčianskeho hradu bola Ifigénia De Castris D´Harcourt, významná osobnosť, ktorá podporovala výstavbu verejnoprospešných budov a rozvoj kúpeľov v Trenčianskych Tepliciach. V roku 1905 venovala Trenčiansky hrad, ktorý bol v tom čase ruinou, mestu.
Od 20. do 27. augusta 1813 bola na Váhu dosiaľ najväčšia zaznamenaná povodeň. V Trenčíne dosiahol najvyšší prietok hodnotu 4 100 m³ za sekundu, čo bola úroveň tzv. tisícročnej vody. Táto živelná pohroma zničila značnú časť Považia medzi Žilinou a Sereďou.
Skalka nad Váhom je najstaršie pútnické miesto nielen na Slovensku, ale i na území celého bývalého Uhorska.
Na hranici chotára slovenskej obce Drietoma a moravského Starého Hrozenkova rastie symbolická Lipa bratstva, ktorú zasadili štyri roky po vzniku Československej republiky vtedajší starostovia týchto dvoch dedín.
Povesť hovorí, že liečivé pramene v Trenčianskych Tepliciach objavil pastier pri hľadaní zatúlanej ovečky. Faktom je, že ľuďom boli známe už od rímskych čias a Trenčianske Teplice boli jednými z najvýznamnejších kúpeľov v Rakúsko-Uhorsku.
Biskupický kanál, ktorý privádza vodu do elektrární medzi Trenčínom a Hornou Stredou, musia každých 20 rokov úplne vypustiť, aby mohol byť dôkladne skontrolovaný a vyčistený. Rybári vtedy z neho odchytávajú všetky ryby a premiestňujú ich do iných vôd. Najbližšie je táto údržba naplánovaná na rok 2025.
Kaštieľ v Motešiciach začal zrejme vznikať už pred tisíc rokmi, keď do obce prišiel rod Motešických. V súčasnosti je toto bývalé šľachtické sídlo murované, pôvodne to však bola drevená pevnosť s vodnou priekopou a padacím mostom.
Obec Zamarovce mala v minulosti svoj vlastný nákladný prístav. Založili ho majitelia Trenčianskeho hradu v prvej polovici 17. storočia pre plte, ktoré odvážali vyťažené drevo zo súčanských lesov. Mesto Trenčín ich vzápätí obvinilo z porušenia brežného práva a súdny spor sa skončil tým, že hradní páni museli platiť za prenájom prístavného miesta 80 zlatých a 25 denárov ročne. Prístav fungoval do záveru 18.storočia.
Kaštieľ Patrovec ňvo Veľkej Hradnej dal v prvej polovici 20. storočia postaviť markgróf Alexander Pallavicini a po jeho dokončení v roku 1939 bol zariadený secesným nábytkom, čínskym porcelánom, krištáľovým sklom, strieborným stolovacím servisom, poľovníckymi príbormi, benátskymi zrkadlami a obrazmi. Majetok však bol kúpený na úver, ktorý napokon nebol splatený a zostal ako dlh voči československému štátu.