Zaujímavosti o Západných Tatrách

11. 03. 2021Zaujímavosti

Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km2 a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Hranicu s Vysokými Tatrami tvorí Ľaliové sedlo.

Najväčšiu rozlohu zo západotatranských plies má Prvé Roháčske pleso (2,22 hektára), najvyššie položeným je Štvrté Roháčske pleso (1 719 metrov n. m.), najnižšie položeným tatranským plesom je Pleso pod Zverovkou (983 metrov n. m.).

Krajinársky najcennejšou dolinou v Západných Tatrách je Roháčska dolina. V období posledného zaľadnenia ju vypĺňal deväť kilometrov dlhý ľadovec, ktorý patril k najdlhším v Tatrách. Pestrosť krajiny a nízka nadmorská výška výskytu ľadovcových foriem v Roháčskej doline sú jedinečné a oblasť patrí k európskym raritám.

K počiatkom ochrany prírody v Západných Tatrách patrí vyhláška o zákaze lovu kamzíkov, ktorá pôvodne vyšla pre Vysoké Tatry, no v roku 1924 sa jej platnosť rozšírila aj na Západné a Bielanske Tatry.

Alexandrijský astronóm a zemepisec Klaudius Ptolemaios v mapke ku dielu Geografia spomína Tatry ako Karpatés. V mapke je vyznačený tzv. Ptolemaiov chodník zo Slovenska do Poľska, ktorý viedol územím Turca a Oravy.

Slovo Tatry sa v tvare Triti prvýkrát spomína v listine cisára Henricha IV. v roku 1086. Tvar Tatri je prvýkrát spomínaný v Kosmasovej Chronica Boemorum (Českej kronike) z rokov 1119-1125.

Po nemecky sa Tatry v staršej literatúre volali Schnee-Geburg, neskoršie Schneegebirge, teda Snežné pohorie. Po latinsky sa tatry volali Montes nivium. V prvej polovici 19.storočia sa volali tiež Centrálnymi Karpatmi. Názov Tatry sa ujal natrvalo až v druhej polovici 19. storočia.

Západné Tatry Liptáci po stáročia volali názvom Hole. Švédsky botanik Göran Wahlenberg ich roku 1814 nazval Severnými liptovskými hoľami. Od polovice 19. storočia sa začínajú volať Liptovské hole. Na konci 50. rokov 20. storočia sú v literatúre uvádzané ešte pod názvom Liptovské Tatry. Súčasný názov Západné Tatry znamená aj zjednotenie s poľskym názvom Tatry Zachodnie.

Názvom Roháče bola pôvodne pomenovaná časť Západných Tatier zo severnej, teda oravskej strany. Pomenovanie vzniklo odvodením od mien dvoch vrcholov hlavného hrebeňa, ktoré sa pôvodne volali Roháč (dnes Ostrý Roháč) a Plačlivý Roháč (dnes Plačlivé).

Zapadne Tatry

V týchto dňoch vzniká publikácia Tvrdošín a okolie z neba, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne naša regionálna projektová manažérka Ing. Adriana Drugová na tel.číslo 0915 435 966 alebo napíšte e-mail na drugova@cbs.sk. Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám  ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu. 

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This