Západné Tatry sa rozkladajú na ploche 400 km² a sú druhým najvyšším horstvom na Slovensku. Najväčšia časť pohoria sa nachádza na Liptove, menšia časť na Orave a asi štvrtina územia v Poľsku. Hranicu s Vysokými Tatrami tvorí Ľaliové sedlo.

Najväčšiu rozlohu zo západotatranských plies má Prvé Roháčske pleso (2,22 hektára), najvyššie položeným je Štvrté Roháčske pleso (1 719 metrov n. m.), najnižšie položeným tatranským plesom je Pleso pod Zverovkou (983 metrov n. m.).

Krajinársky najcennejšou dolinou v Západných Tatrách je Roháčska dolina. V období posledného zaľadnenia ju vypĺňal deväť kilometrov dlhý ľadovec, ktorý patril k najdlhším v Tatrách. Pestrosť krajiny a nízka nadmorská výška výskytu ľadovcových foriem v Roháčskej doline sú jedinečné a oblasť patrí k európskym raritám.

K počiatkom ochrany prírody v Západných Tatrách patrí vyhláška o zákaze lovu kamzíkov, ktorá pôvodne vyšla pre Vysoké Tatry, no v roku 1924 sa jej platnosť rozšírila aj na Západné a Bielanske Tatry.

Alexandrijský astronóm a zemepisec Klaudius Ptolemaios v mapke ku dielu Geografia spomína Tatry ako Karpatés. V mapke je vyznačený tzv. Ptolemaiov chodník zo Slovenska do Poľska, ktorý viedol územím Turca a Oravy.

Slovo Tatry sa v tvare Triti prvýkrát spomína v listine cisára Henricha IV. v roku 1086. Tvar Tatri je prvýkrát spomínaný v Kosmasovej Chronica Boemorum (Českej kronike) z rokov 1119-1125.

Po nemecky sa Tatry v staršej literatúre volali Schnee-Geburg, neskoršie Schneegebirge, teda Snežné pohorie. Po latinsky sa tatry volali Montes nivium. V prvej polovici 19.storočia sa volali tiež Centrálnymi Karpatmi. Názov Tatry sa ujal natrvalo až v druhej polovici 19. storočia.

Západné Tatry Liptáci po stáročia volali názvom Hole. Švédsky botanik Göran Wahlenberg ich roku 1814 nazval Severnými liptovskými hoľami. Od polovice 19. storočia sa začínajú volať Liptovské hole. Na konci 50. rokov 20. storočia sú v literatúre uvádzané ešte pod názvom Liptovské Tatry. Súčasný názov Západné Tatry znamená aj zjednotenie s poľskym názvom Tatry Zachodnie.

Názvom Roháče bola pôvodne pomenovaná časť Západných Tatier zo severnej, teda oravskej strany. Pomenovanie vzniklo odvodením od mien dvoch vrcholov hlavného hrebeňa, ktoré sa pôvodne volali Roháč (dnes Ostrý Roháč) a Plačlivý Roháč (dnes Plačlivé).

V týchto dňoch vzniká publikácia Tvrdošín a okolie z neba, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne naša regionálna projektová manažérka Ing. Adriana Drugová na tel.číslo 0915 435 966 alebo napíšte e-mail na drugova@cbs.sk.Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám  ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu.