Žarnovica sa môže pýšiť v súčasnosti jedinou motocyklovou plochou dráhou na Slovensku, ktorá od roku 1953 až dodnes uchováva tradíciu usporadúvania motocyklových pretekov.

V roku 1908 sa v žarnovickom pivovare posledný raz varilo pivo. Majiteľ zlievárne vo Vyhniach Kachelmann požiadal z konkurenčných dôvodov ministerstvo, aby obecný pivovar v Žarnovici zrušilo, čo sa aj stalo a výroba piva prešla zo Žarnovice do Vyhieň.

Dňa 9. septembra 1890 odsúhlasila žarnovická mestská rada príspevok 10 000 forintov na výstavbu železničnej trate Levice – Hronská Dúbrava. Prvý vlak prišiel do mesta 30 novembra 1896.

Počas 2. svetovej vojny bola činnosť drevárskeho podniku Preglejka Žarnovica ohrozená, pretože nemecká armáda mala prikázané demontovať strojové zariadenie a odsunúť ho do Nemecka. Slovenské orgány však nariadili, že zariadenie nesmie opustiť územie Slovenska. Viacerí robotníci pomáhali s ukrytím časti strojov, iní sa zaslúžili o ich navrátenie do podniku.

Na území dnešnej Novej Bane v 14. storočí narazili ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Z toho, ako vzápätí narástol počet mlynov na drvenie rudy, možno usudzovať, že boli veľmi výnosné. To napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na mesto. Prvá listina s mestskou pečaťou pochádza z roku 1348. Počas najväčšieho rozmachu baníctva patrila Nová Baňa medzi sedem slávnych hornouhorských banských miest.

Turci, stavovské povstania a morová epidémia Novú Baňu v 17. storočí takmer vyľudnili.

V Novej Bani pracoval Newcomenov parný stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente a mal pomôcť oživiť zatopené bane. Jej repliku dnes sa dnes nachádza v novobanskom Pohronskom múzeu.

Bralo Červená skala týčiace sa na okraji pohoria Pohronský Inovec, nad mestom Nová Baňa, vďačí za svoj názov načervenavej farbe ryolitu – sopečnej horniny, ktorou je tvorené. Z jeho skalnatej plošiny sa ako na dlani ukazuje časť Novej Bane, časť údolia Hrona, a tiež pohorí Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy.