Zaujímavosti o Žarnovici, Novej Bani a ich okolí

29. 10. 2019Zaujímavosti

Žarnovica sa môže pýšiť v súčasnosti jedinou motocyklovou plochou dráhou na Slovensku, ktorá od roku 1953 až dodnes uchováva tradíciu usporadúvania motocyklových pretekov.

V roku 1908 sa v žarnovickom pivovare posledný raz varilo pivo. Majiteľ zlievárne vo Vyhniach Kachelmann požiadal z konkurenčných dôvodov ministerstvo, aby obecný pivovar v Žarnovici zrušilo, čo sa aj stalo a výroba piva prešla zo Žarnovice do Vyhieň.

Dňa 9. septembra 1890 odsúhlasila žarnovická mestská rada príspevok 10 000 forintov na výstavbu železničnej trate Levice – Hronská Dúbrava. Prvý vlak prišiel do mesta 30 novembra 1896.

Počas 2. svetovej vojny bola činnosť drevárskeho podniku Preglejka Žarnovica ohrozená, pretože nemecká armáda mala prikázané demontovať strojové zariadenie a odsunúť ho do Nemecka. Slovenské orgány však nariadili, že zariadenie nesmie opustiť územie Slovenska. Viacerí robotníci pomáhali s ukrytím časti strojov, iní sa zaslúžili o ich navrátenie do podniku.

Na území dnešnej Novej Bane v 14. storočí narazili ťažiari z Pukanca na zlatonosné žily. Z toho, ako vzápätí narástol počet mlynov na drvenie rudy, možno usudzovať, že boli veľmi výnosné. To napomohlo pretvoreniu pôvodnej osady na mesto. Prvá listina s mestskou pečaťou pochádza z roku 1348. Počas najväčšieho rozmachu baníctva patrila Nová Baňa medzi sedem slávnych hornouhorských banských miest.

Turci, stavovské povstania a morová epidémia Novú Baňu v 17. storočí takmer vyľudnili.

V Novej Bani pracoval Newcomenov parný stroj, zostrojený v roku 1722 anglickým konštruktérom Isaacom Potterom. Bol to prvý parný stroj na Európskom kontinente a mal pomôcť oživiť zatopené bane. Jej repliku dnes sa dnes nachádza v novobanskom Pohronskom múzeu.

Bralo Červená skala týčiace sa na okraji pohoria Pohronský Inovec, nad mestom Nová Baňa, vďačí za svoj názov načervenavej farbe ryolitu – sopečnej horniny, ktorou je tvorené. Z jeho skalnatej plošiny sa ako na dlani ukazuje časť Novej Bane, časť údolia Hrona, a tiež pohorí Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy.

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This