V roku 1927 mala Banská Bystrica približne 10 tisíc obyvateľov, bola sídlom Zvolenskej župy a obchodným i peňažným centrom. Vznikali tu menšie kovovýrobné, potravinárske a stavebné podniky, rozvíjala sa kultúra, školstvo sa poslovenčilo a jeho úroveň rástla.
Ako vtedy Banská Bystrica vyzerala v porovnaní s dneškom?
Pri práci na projekte Slovensko z neba sme na internete objavili krásne historické letecké zábery na centrum Banskej Bystrice. Pátranie po zdroji nás priviedlo k Banskobystrickému spolku okrášľovaciemu a ochrannému (BBSOO) . Vladimír Ballek z BBSOO v ich archíve objavil aj ďalšie letecké fotografie – z roku 1927 a z roku 1968. Rozhodli sme sa podľa nich nafotiť súčasné pohľady na Banskú Bystricu – z podobnej výšky a s podobným uhlom záberu. Na neľahkú úlohu sa podujal Matúš Krajňák, jeden z pilotov a fotografov knižného a výstavného projektu Slovensko z neba. Tak vznikli tri dvojice zaujímavých porovnávaích fotografií.
Prvá ukazuje širšie centrum Banskej Bystrice z lietadla, ktoré letí ponad svahy Urpína. Tam, kde je dnes Pamätník SNP a skanzen vojenskej techniky, vidíme v roku 1927 záhrady a zadné dvory domov Hornej ulice. Všimnete si, že priestor, v ktorom sa v súčasnosti rozprestiera park pod Pamätníkom, sa nám na fotografii z roku 1927 zdá byť akýsi malý. Po chvíli si uvedomíme, že je to kvôli inak tečúcemu Hronu. Pred deväťdesiatimi rokmi videlo jeho koryto takmer popod Mäsiarsku baštu. Kapitulská ulica sa ohýbala do takmer pravého uhla a smerovala k mostu, ktorý už neexistuje.
V ľavom hornom rohu starej fotografie sa krásne vyníma aj rozľahlá, vtedy ešte len pätnásťročná budova dnešnej Ekonomickej fakulty UMB, vtedy dievčenského gymnázia. Priľahlé športovisko si ešte pamätá nejeden súčasník, pretože škvárová bežecká dráha a futbalové ihrisko zmizli až v druhej polovici 90. rokov, keď ustúpili novej budove Fakulty financií.
Všimnite si tiež, ako vyrástli stromy okolo „bezvežového“ evanjelického kostola v Lazovnej ulici. A ak sa pozriete na miesto za ním, zbadáte tam niekoľkoposchodovú stavbu so šikmou strechou – Vančov dom a mlyn , z ktorého sa dnes zachovalo už len torzo, mnohými mylne považované za súčasť mestských hradieb.
Druhá dvojica fotografií, ktoré od seba delí takmer storočie, ukazuje banskobystrické centrum od severu. Lietadlo, z ktorého sa fotografovalo, sa v momente vzniku záberu nachádzalo približne nad Strieborným námestím.
Tento pohľad ukazuje napríklad to, akú veľkú elipsu v medzivojnovom období tvorila fontána na námestí. Na dolnom konci Národnej ulice ešte nevidno stavebný ruch, takže snímka musela vzniknúť tesne pred spustením stavby Národného domu – jeho symbolický základný kameň odhalili 19. júna 1927 . Oproti budúcej Štátnej opere už stála rohová YMCA, ale ešte nevidieť neorenesančnú filiálku Národnej banky Slovenska, ktorú postavia až o ďaších päť rokov.
A keď vám pohľad prejde mostom ponad Hron na druhý, ľavý breh Hrona, uvidíte tam rozľahlé budovy, po ktorých by ste dnes už márne pátrali – Parné a vaňové kúpele.
Tretia porovnávacia dvojica fotografií ukazuje asi najmenej rozdielov. Ukazuje hornú časť Námestia SNP, Námestie Štefana Moysesa s mestským hradom a priľahlými ulicami. Historický záber vznikol až v roku 1968, teda pred 51 rokmi. Asi najvýraznejším rozdielom je, že Mariánsky stĺp v bol v tom čase odstránený z hlavného námestia – v roku 1964 ho kvôli očakávanej návšteve sovietskeho komunistického vodcu Nikitu Chruščova na oslavách 20. výročia SNP premiestnili k Farskému kostolu nanebovzatia Panny Márie, tzv. nemeckému kostolu.
Pozorné oko si ale tiež všimne, že sa práve čosi začína stavať v prázdnom priestore približne oproti Barbakanu. Boli to prvé fázy výstavby Domu potravín.
