O pôvode vzniku mena Orava sa vedci stále dohadujú. Vyvinulo sa z pôvodného mena Arva, ktoré má buď starogalský alebo germánsky pôvod. Pre starogalské (čiže keltské) kmene toto slovo znamenalo bystrý tok, bystrú vodu. Germáni ním zase nazývali stromy limba, ktorých tu vtedy mohlo byť hojne. Tak či tak, Arvou a potom Oravou sa najprv nazývala rieka. Podľa nej potom meno dostala aj krajina navôkol.

Celý tok rieky Orava  bol v roku 1997 vyhlásený za chránený areál so 4. stupňom ochrany, pretože je dôležitým biokoridorom, ktorého význam výrazne prekračuje hranice regiónu. Žijú tu bohaté spoločenstvá rastlín a živočíchov, pričom mnohé patria k vzácnym a ohrozeným druhom.

Na sútoku Oravy a Váhu stoja Kraľovany, ktoré sa geograficky zaraďujujú na Dolnú Oravu, no ich chotár svojím západným okrajom zasahuje do Turca a východným zase na Dolný Liptov. Na ich území, v časti nazývanej Rieka, sa nachádza aj známy zatopený lom, o ktorom sa mnohí ľudia nesprávne domnievajú, že patrí k obci Šútovo.

Dolná Orava má množstvo jaskýň, ktoré sa nachádzajú v kopcoch Choča, v masíve Šípa, vo Vyšnokubínskych skalách a v Malej Fatre pri Kraľovanoch. Žiadna z nich však nie je sprístupnená verejnosti.

Oravský hrad počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská ako delostreleckú pozorovateľňu. Keď na nich sovietski delostrelci vypálili salvu z raketometov, Nemci sa rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli.

V roku 1922 sa na Oravskom hrade nakrúcala prvá, čiernobiela verzia filmu Dracula. V priebehu rokov tu potom vznikali aj ďalšie filmy, medzi nimi Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák či Sokoliar Tomáš.

V Múzeu oravskej dediny v Zuberci nájdete zvon, ktorý pôvodne zvonil v Kraľovanoch. Dnes v nich síce už zvonica neexistuje, no v 18. storočí tam stála a v tom čase do nej zavesili aj nový zvon. Nozdiel od samotnej zvonice sa zachoval a v súčasnosti visí v skanzene v zvoničke zo Záskalia.