Zaujímavosti o Dolnej Orave

11. 01. 2021Zaujímavosti

O pôvode vzniku mena Orava sa vedci stále dohadujú. Vyvinulo sa z pôvodného mena Arva, ktoré má buď starogalský alebo germánsky pôvod. Pre starogalské (čiže keltské) kmene toto slovo znamenalo bystrý tok, bystrú vodu. Germáni ním zase nazývali stromy limba, ktorých tu vtedy mohlo byť hojne. Tak či tak, Arvou a potom Oravou sa najprv nazývala rieka. Podľa nej potom meno dostala aj krajina navôkol.

Celý tok rieky Orava  bol v roku 1997 vyhlásený za chránený areál so 4. stupňom ochrany, pretože je dôležitým biokoridorom, ktorého význam výrazne prekračuje hranice regiónu. Žijú tu bohaté spoločenstvá rastlín a živočíchov, pričom mnohé patria k vzácnym a ohrozeným druhom.

Na sútoku Oravy a Váhu stoja Kraľovany, ktoré sa geograficky zaraďujujú na Dolnú Oravu, no ich chotár svojím západným okrajom zasahuje do Turca a východným zase na Dolný Liptov. Na ich území, v časti nazývanej Rieka, sa nachádza aj známy zatopený lom, o ktorom sa mnohí ľudia nesprávne domnievajú, že patrí k obci Šútovo.

Dolný Kubín a okolie z neba

Dolná Orava má množstvo jaskýň, ktoré sa nachádzajú v kopcoch Choča, v masíve Šípa, vo Vyšnokubínskych skalách a v Malej Fatre pri Kraľovanoch. Žiadna z nich však nie je sprístupnená verejnosti.

Oravský hrad počas 2. svetovej vojny použili nemecké vojská ako delostreleckú pozorovateľňu. Keď na nich sovietski delostrelci vypálili salvu z raketometov, Nemci sa rozhodli, že nebudú riskovať poškodenie pamiatky a z areálu hradu sa stiahli.

Dolný Kubín a okolie z neba

V roku 1922 sa na Oravskom hrade nakrúcala prvá, čiernobiela verzia filmu Dracula. V priebehu rokov tu potom vznikali aj ďalšie filmy, medzi nimi Kráľ drozdia brada, Princezná a žobrák či Sokoliar Tomáš.

V Múzeu oravskej dediny v Zuberci nájdete zvon, ktorý pôvodne zvonil v Kraľovanoch. Dnes v nich síce už zvonica neexistuje, no v 18. storočí tam stála a v tom čase do nej zavesili aj nový zvon. Nozdiel od samotnej zvonice sa zachoval a v súčasnosti visí v skanzene v zvoničke zo Záskalia.

Dolný Kubín a okolie z neba

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This