Názov mesta Čadca zrejme vznikol vtedy, keď noví osadníci vypaľovaním získavali pasienky a ornú pôdu, pri čom sa „čadilo“. Túo teóriu podporujú aj názvy okolitých osád Žarec, Čadečka a Horelica. Postupne sa názov menil z Tzaczka a Chatcha cez Czacza, Szattcza, Chatcza, Čatca a Czača. Od roku 1918 platí dnešné pomenovanie Čadca.

Mesto Turzovka je pomenovaná podľa svojho zakladateľa a vtedajšieho majiteľa územia, Juraja Turza. Prvých sto rokov niesla názov Turzovka, aliter Predmir dicti (Turzovka, inak nazývaná Predmier). Juraj Turzo mal funkciu palatína, teda najvyššieho predstaviteľa feudálnej uhorskej moci na území dnešného Slovenska. Bol podporovateľom Slovákov, známym bojovníkom proti Turkom, diplomatom a ako obdivovateľ humanizmu mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov.

V železničiarskom strážnom domčeku v obci Staškov sa 20. marca 1924 narodil legendárny a oscarový slovenský herec Jozef Kroner. V roku 2011 jeho rodný dom sprístupnili verejnosti.

Z Vysokej nad Kysucou pochádzali a v roku 1903 sa odtiaľ do USA vysťahovali Anna a Štefan Čerňanovci, starí rodičia amerického astronauta E. A. Cernana . Na jeho je v obci pamätná izba, ktorú on sám osobne otvoril pri svojej druhej návšteve Slovenska v roku 1994. Ďalšou zaujímavosťou v obci sú od roku 2018 analematické slnečné hodiny. Ukazovateľom času na nich je tieň človeka, ktorý sa postaví na aktuány dátum na dátumovej stupnici. Tieň ukáže, koľko je hodín slnečného času. Tento miestny, tzv. pravý slnečný čas, sa potom dá pomocou tabuľky previesť na stredoeurópsky čas, ktorý ukazujú bežné hodiny.

Pohraničná obec Makov má viacero zaujímavostí. Pramení v nej rieka Kysuca, ktorá dáva meno celému regiónu. V Prírodnej rezervácii Hričovec pod vrchom Hričovec vyviera hneď trojica potôčikov a dlho sa viedli dohady, ktorý z nich je hlavným prameňom. Napokon sa ukázalo, že najvýdatnejší pramení nad osadou U Jaši. V osade U Papaji zase stojí najstarší a najmohutnejší brest hrabolistý v strednej Európe, ktorý má takmer 500 rokov. Historická zaujímavosť sa odohrala v osade Greguše, kde sa za 1. svetovej vojny domáci dozvedeli, že im idú zhabať zvon, keďže kovy boli nedostatkovým materiálom. Tamojší gazdovia a sedliaci tamojší svoj zachránili tým, že ho na tri mesiace zahrabali do kopy hnoja.

V Milošovej, mestskej časti Čadce, je najväčšie nálezisko kamenných gúľ  v Európe. Keď ho v roku 1988 objavili, nachádzali sa v ňom tri desiatky gúľ s priemerom od 25 centimetrov do troch metrov. Váha najväčšej z nich sa odhaduje na 25 až 30 ton. Ďalšie kamenné gule a zaujímavé skalné útvary sú aj v prírodnej rezervácii Klokočovské skálie pri Klokočove, ďalšej z obcí čadčianskeho okresu.

Na dne vodného diela Nová Bystrica, rozprestierajúceho sa pri rovnomennej obci , ležia v päťdesiatmetrovej hĺbke zvyšky bývalých dediniek Harvelka a Riečnica, v ktorých sa pred ich zatopením natáčalo niekoľko známych filmov, ako napríklad Sedím na konári a je mi dobre režiséra Jána Jakubiska či Pole neorané.

Priehradné jazero je zásobárňou pitnej vody

V obci Korňa sa nachádza európsky unikát – prirodzený povrchový výver ľahkej ropy . Vyvierajúca ropa sa sústreďuje v miniatúrnom, asi dvojmetrovom jazierku. Hoci je kvalitná, preskumy ukázali, že pod zemou jej nie je dosť na to, aby vyplatila priemyselná ťažba. Miestni obyvatelia ju však v minulosti využívali na kúrenie, svietenie i mazanie.

V Múzeu kysuckej dediny v Novej Bystrici – Vychylovke  je okrem cennej ľudovej architektúry zachovaný aj technický unikát v podobe úzkokoľajnej lesnej železnice, ktorá je súčasnosti jedinou fungujúcou železnicou s úvraťovým systémom v Európe a jednou z mála na svete (ďalšie sú až v Južnej Amerike a Indii). Trať kedysi v ťažkom kopcovitom teréne spájala Kysuce s Oravou. Vznikla v roku 1926 a dosahovala dĺžku 110 kilometrov.

Na okraji obce Čierne je trojmedzie , kde sa stretávajú hranice Slovenska, Česka a Poľska. Samotný trojmedzný bod sa nachádza v 8 metrov hlbokej strži koryta potoka. V roku 1995 tu postavili tri žulové monolity a do ich podstavcov vložili kovové obaly s listinami, novinami a mincami z toho obdobia.

V meste Krásne nad Kysucou v roku 1905 dostavali drevený most cez rieku Kysuca, spájajúci historickú časť obce so železničnou stanicou. V 60. rokoch bol však po nehode zničený a už ho neobnovili. Ak by stál dodnes, bol by najdlhším dreveným mostom na Slovensku.

Pre región Čadce a sa pripravuje nový projekt Čadca a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.