Zaujímavosti o Oravskej priehrade

2. 03. 2021Zaujímavosti

Oravská priehrada je najväčším vodným dielom na Slovensku – objemom (375 miliónov m3) aj rozlohou (34,32 km2 pri maximálnom naplnení priehrady). Najväčšiu hĺbku 38 metrov dosahuje pri priehradnom múre, priemerná hĺbka v jazere je 15 metrov. Viditeľná časť priehradného múru je 30 metrov vysoká, no pod zemou sa ukrýva ďalších 20 metrov.

Priehrada vznikla predovšetkým na ochranu pred povodňami, ktoré sa na sútoku Bielej a Čiernej Oravy vyskytovali od nepamäti. Najmä počas jarného topenia sa snehu boli prívalové povodne pomerne časté – v kronikách sú záznamy o takmer štyridsatich veľkých záplavách.

Prvý model projektovanej drevenej priehrady pochádza z roku 1730 a je uložený v Oravskom múzeu na Oravskom hrade.

Oravska priehrada

Prvé konkrétne merania a výskumy pre vybudovanie priehrady na Orave sa uskutočnili v roku 1871.

V archívoch bolo už v roku 1943 celkovo šesť štúdií a rôznych návrhov na výstavbu priehrady, najstaršie z roku 1830.

Keby sa priehrada vybudovala podľa návrhu profesora Benedeka z roku 1918, bola by najväčšou nádržou v Európe po I. svetovej vojne.

Hoci sa na stavbu Oravskej priehrady za takmer sto rokov robilo napokon asi desať štúdií, stavba odštartovala bez poriadne pripraveného projektu. Keď sa 11. októbra 1941 začalo stavať, nebolo v podstate vôbec isté, aká bude nakoniec vysoká, ani akú konštrukciu bude mať.

Oravska priehrada

Oficiálne sa Oravská priehrada stavala tamer dvanásť rokov, no reálna doba výstavby bola iba približne päť a pol roka: slabo pripravený projekt museli opakovane prepracovať, stavbu spomalila aj Druhá svetová vojna a dve povodne (v rokoch 1943 a 1948), ktoré stavebnú jamu na dlhé mesiace zaliali vodou.

Počas výstavby samotnej  priehrady sa vybudovali aj 3 veľké mosty, viac ako 26 kilometrov nových ciest a presídlilo sa 3260 ľudí.

V roku 1958 priehrada prekonala a zadržala tzv. tisícročnú vodu. Počas nej do priehrady pritekalo viac vody, ako je bežne v Dunaji.

Priehradný múr sa nachádza tesne pod bývalým sútokom Čiernej a Bielej Oravy. V tomto mieste sa riečne údolie zužovalo až na šírku asi 125 metrov.

Čierna Orava kvôli priehrade prestala pretekať slovenským územím ako samostatná rieka. Do vodnej nádrže od roku 1952 vteká na poľskom území a jej pôvodná dĺžka 52 kilometrov sa skrátila na necelých 38 kilometrov.

Priehrada stojí na geologicky problematickom teréne, má preto v sebe zabudované špeciálne potrubie, ktoré sa nachádza sa medzi vodnou elektrárňou a priehradným telesom a zabezpečuje, že priehradný múr sa voči elektrárni môže pohybovať (bez toho by hrozilo prasknutie privádzača vody k turbínam elektrárne).

V týchto dňoch vzniká publikácia Tvrdošín a okolie z neba, o ktorej Vám bližšie informácie poskytne naša regionálna projektová manažérka Ing. Adriana Drugová na tel.číslo 0915 435 966 alebo napíšte e-mail na drugova@cbs.sk. Objasní vám všetky potrebné informácie, ukáže vám  ako bude kniha vyzerať. Viac informácii o knihe sa dočítate tu. 

Neďaleko, južne vodnej nádrže Teplý vrch, letíme ponad kaštieľ Veľký Blh s veľkým anglickým parkom. Najpôsobivejší z kaštieľov Gemera je v obci Kráľ (MFP 35). Je naozaj kráľovský a jeho neoddeliteľnou súčasťou je kaplnka väčšia než miestny kostol, ktorá slúžila výlučne pre potreby tunajšej šľachty. Ak nechceme zaletieť do Maďarska, točíme to na západ a po minúte letu sme nad kúpeľmi v Číži. Tu stojí za fotku typická kúpeľná architektúra. Odtiaľto letíme západným smerom buď ponad Rimavskú Sobotu s pekným námestím, alebo južnejšie ponad nevšednú krajinu Cerovej vrchoviny, ktorá má sopečný pôvod. Tým, čo vidia všade erotiku a kadečo im behá po rozume, mieste zaoblené kopce budú pripomínať ženské krivky. Uprostred tejto zaujímavej krajiny nájdeme zrúcaninu hradu Hajnáčka, ktorá splýva zo skaliskami na kužeľovitom kopci nad rovnomennou obcou (MFP 36). Táto lokalita má extra význam pre archeológov. Odtiaľto sa prenesieme nad hrad Šomoška, ležiaci presne na štátnej hranici (MFP 37). Takže, ak ho chcete obletieť z juhu, už ste v Maďarsku a potrebujete letový plán. Zo Šomošky ľahko dovidíte na neďaleký maďarský strážny hrad Šalgó. Tunajšie hrady hrali kľúčovú úlohu v protitureckých vojnách a najsilnejší príbeh z nich má Fiľakovský hrad (MFP 38). Je v ňom zriadené múzeum a vďaka blízkemu letisku ho odporúčam pozrieť. 

Z Fiľakova už máme kúsok na letisko Lučenec pri obci Boľkovce (LZLU), ale ešte pred pristátím si pozrime mesto (MPF 39). Lučenec je centrum Novohradu a okrem historických stavieb ho charakterizujú aj miestne dvojičky, také mini-pídi mrakodrapíky. Legenda hovorí, že raz na lučeneckom námestí sedel turista na káve a zrazu vidí ako do jednej dvojičky vpáli rogalo. Ani sa nestačil spamätať a zrazu prásk! Ďalšie rogalo vrazilo do druhej dvojičky. Chudák vydesený sa pýta čašníka, že čo to? A ten mu hovorí: „To viete, chudobný kraj, chudobní teroristi“. Tak hej, Novohrad s Gemerom patria medzi najbiednejšie regióny na Slovensku. Ale sú krásne. No, iste vám je už vo vzduchu dlho, tak sadneme. Posledným letiskom v kraji, na ktoré upozorním, je Lučenec – Boľkovce (LZLU), kde sa 2x odohrali Majstrovstvá sveta v parašutizme (MFP 40). Je tu 800m dlhá asfaltová plocha. Na letisku je veľmi pekný štýlový letecký bufet, ktorý je ale väčšinou zatvorený. Sídli tu tiež Slovenská letecká federácia, ktorá zastrešuje ultralighty nielen zo Slovenska, ale aj z okolitých krajín. Natankovať sa tu ale oficiálne nedá. Tak, oddýchnite si, pozdravte miestnych aviatikov My sa týmto pristátím rozlúčime s Banskobystrickým krajom z neba.

Pin It on Pinterest

Share This