Pôvodný Svidník vznikol dve dediny: Nižný Svidník a Vyšný Svidník. V 15. storočí sa používal názov Vyšný Svidník pre dedinu na pravom brehu a Nižný Svidník pre dedinu na ľavom brehu Ladomirky.

V 16. storočí šoltýs a poddaní v rusínskych dedinách platili ročne od celej usadlosti jeden Zlatý florén a 25 denárov. Šoltýs bol dedičným richtárom. Musel odovzdávať šesť oviec, gazdovia z dvadsiatich oviec jednu, tzv. valašský dvadsiatok, z jahniat a brava desiatok, na Vianoce syr, alebo oštiepok a popruh na sedlo. Šoltýs odovzdával aj zajace a jastraba, prípadne ovcu. Poddaní museli voziť drevo na pílu a vykonávať roboty bez záprahu.

Po neúrodných rokoch 1830 – 1831 vypukla vo Svidníku a okolí cholera, trvajúca poldruha roka, ktorá si vyžiadala mnoho obetí.

Socha armádneho generála Ludvíka Svobodu v centre Svidníka je jediná v strednej Európe.

Medzi bohatú spleť slovenských skanzenov môžeme zaradiť aj expozíciu Múzea ukrajinskej kultúry. Koniec koncov, ukrajinská či rusínka kultúra sú neodmysliteľnou súčasťou aj tej našej kultúry.

Vo Svidníku je jedinečné Múzeum ukrajinskej kultúry, ktoré je pobočkou Slovenského národného múzea a patrí k nemu aj skanzen ukrajinskej dediny. Jeho dominantou je gréckokatolícky Chrám sv. Paraskievy z roku 1766, ktorý stál pôvodne v obci Nová Polianka.

Väčšinou pokojný Dukliansky priesmyk, slúžiaci povozom kupcov a obchodníkov ako obchodný tranzit, počas vojen neraz ukazoval odvrátenú tvár a stával sa miestom vojenských ťažení či stretov. Cisár Jozef II. tu nariadil vybudovať vojenskú cestu „Jozefínku“.

V Hunkovciach je nemecký vojenský cintorín s takmer 3 100 pochovanými nemeckými vojakmi, ktorí zahynuli v Karpatsko-duklianskej operácii počas 2. svetovej vojny.

Drevený kostol Michala Archanjela bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného klinca a je najhodnotnejším a najreprezentatívnejším chrámom východného obradu na Slovensku. V drevenej zvonici má tri zvony.

Pre región Svidníka a sa pripravuje nový projekt Svidník a okolie z neba. Viac informácií o projekte sa dozviete tu.